NA TENTO OKAMIH KŇAZI SO SVOJIMI VERIACIMI NETRPEZLIVO ČAKALI – homília Mons. Stanislava Stolárika počas svätej omše slávenej (20.11. 2019) v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie, na Celoslovenský Liturgický deň, konaný pri príležitosti 50. výročia prvej „vzorovej sv. omše“ obnovenej podľa Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá bola slávená v Rožňave 10.11. 1969

Charakteristickou črtou života Cirkvi päťdesiatych a šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia  je obnova posvätnej liturgie. Horlivosť a snahy o obnovu posvätnej liturgie uskutočnil a dovŕšil svojim učením Druhý vatikánsky koncil. Na Slovensku sa dovŕšila liturgická reforma sv. omše v roku 1969 pod vedením biskupa Róberta Pobožného, predsedu SLK. V pondelok 10. novembra 1969 sa  slávila celoslovenská „vzorová svätá omša“ v kostole sv. Františka Xaverského v Rožňave.

Dnes ďakujeme za 50 rokov obnovenej liturgie v slovenskom bohoslužobnom jazyku. Bolo to vyvrcholenie procesu, ktorého počiatky možno vnímať ešte pred II. Vatikánskym koncilom, a ktoré nabrali na intenzite po spomenutom Koncile. Na Slovensku sa jedná o obdobie od r. 1965. Ale nebojme sa pripomenúť ani našu vzácnu históriu, na ktorú môžeme byť opravdivo hrdí, ale ešte viac vďační.

Keď pápež Hadrián II. posielal list Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi, v ktorom ustanovuje Metoda za arcipastiera našich predkov a sloviensku reč ako liturgickú, úvodom listu píše anjelské slová: „Sláva Bohu na výsostiach!“ – Rovnaké slová môžeme použiť aj my za obnovenú liturgiu sv. omše, sláva a vďaka za to, že aj naša slovenská reč sa vznáša k Bohu ako reč liturgická!

Nové ustanovenie má historický význam. Upravuje, mení a obnovuje obrady sv. omše, ktoré boli 400 rokov bez väčšej zmeny. Obnova je potrebná! Cirkev sa obnovuje stále a bude sa obnovovať až do Pánovho príchodu. Sv. Pavol nás vo svojich listoch často napomína k obnove, aby sme mohli rásť v Kristovi. To, čo ustanovil Kristus, to sa nemení, lebo sa nemôže meniť. To nemôže zmeniť ani Svätý Otec. Ale to, čo sama Cirkev ustanovila, to je meniteľné!

Posledný omšový Misál vydal v roku 1570 sv. pápež Pius V. Pápež Pavol VI. sa vyslovuje o ňom s uznaním pre jeho blahodárne účinky vo vtedajších časoch, keď ešte nebolo rečových problémov, lebo latinčina bola úradnou rokovacou rečou aj vo svetskej spoločnosti.  Ale veľakrát bol ľud na bohoslužbách iba pozorovateľom, spieval piesne, či konal si súkromné pobožnosti a do sv. omše sa zapájal iba organista a miništranti svojimi odpoveďami.

Už pápež Pius X. sa vyslovil o požiadavke „činnej účasti veriacich  na liturgických úkonoch, lebo liturgia je nenahraditeľným  prameňom pravého kresťanského života.“ Najviac sa o to (zmenu) pred koncilom zaslúžil Pius XII., ktorý zaviedol r. 1955 obnovený obrad Svätého týždňa a tým položil  základ k budúcemu Misálu. II. Vatikánsky koncil rozhodol o obnovenej liturgii s konečnou platnosťou 4. decembra 1963.

Konštitúcia o posvätnej liturgii (SSC) vyhlasuje: „Cirkev sa veľmi stará o to,  aby veriaci  neboli na tajomstve viery prítomní iba ako cudzí a nemí pozorovatelia, ale aby ho dobre chápali, a tak sa na posvätnom úkone zúčastňovali vedome, nábožne a činne, aby sa poučili  slovom Božím a občerstvili pri stole Tela Pánovho“. Svätý Otec Pavol VI., na základe rozhodnutia Koncilu a čiastkových výsledkov ustanovenej Liturgickej komisie v Ríme, uviedol už niektoré úpravy do obradov sv. omše v r. 1965 a 1967.

Dňa 22. apríla 1965 bol zverejnený  promulgačný dekrét Pavla VI. o zavedení  ľudovej reči  do liturgie v diecézach ČSSR. „Na tento okamih kňazi so svojimi veriacimi  netrpezlivo čakali: aby sa totiž v kostole  užívala zrozumiteľná reč, aby boli  obrady zjednodušené  a zrozumiteľné.“ 23. augusta 1965 sa konala liturgická porada v Rožňave, ktorá zhodnotila uvádzanie ľudovej reči  do liturgie v diecéze. Čo sa týka ľudovej reči v liturgii, nech nás potešia slová Sv. Otca Pavla VI., ktoré nám adresoval 2. februára 1969. vo svojom apoštolskom liste z príležitosti  1 100 výročia smrti sv. Cyrila, keď zdôraznil, že : „… čo sv. Cyril vykonal pred mnohými stáročiami, to II. Vatikánsky snem slávnostne potvrdil.“

Biskup Pobožný si cenil prácu  kňazov diecézy, ktorí už v predkoncilovom období pracovali pri reforme liturgie. Takou osobnosťou bol  kňaz Ján Jalovecký, ktorý preložil do slovenčiny Latinský misál. „ Že slovenský národ v našej slovenskej reči má dnes Misál slovensko latinský: za to ďakuje katolícka slovač Jánovi Jaloveckému“. Pri spomenutí tohto faktu vyslovujem slová vďaky všetkým, ktorí stáli pri zrode Liturgického inštitútu v Košiciach, že ho pomenovali po tomto vzácnom rodákovi z Podkriváňa v Rožňavskej diecéze.

Biskup Pobožný už pred koncilom  na stránkach  diecéznych obežníkov uvádzal do praxe úpravy posvätnej liturgie v duchu encyklík Pia XII. Musicae Sacrae disciplina a Mediator dei. Uviedol do praxe reformu Veľkého týždňa a Veľkonočnej vigílie, upravil eucharistický pôst, používanie ľudovej reči v liturgii pri speve, hudobných nástrojov, ozvučenia kostolov v duchu cirkevného učenia.

Žiadal kňazov, aby vo svojich farnostiach, kde sa liturgia sv. omše slávila v obnovenej forme, túto liturgiu zosúladili  s novými liturgickými predpismi uvedenými jeho autoritou. Liturgické úpravy vyvolali medzi kňazmi „veľmi živý ohlas a podnietili záujem o  liturgiu sv. omše.“ O aktívnej práci na obnove liturgie svedčia aj slová uznania, ktoré napísal českobudějovický biskup Josef Hlouch Róbertovi Pobožnému. „Viděl jsem Váš nový slovenský Misál. Blahopřeji; to Vy jste mnohem dál než Čechy a Morava!“ Od r. 1968 slúžil obnovené časti sv. omše v Muráni s dovolením biskupa Pobožného don Anton Macák aj odporúčaným spevom, dokonca štvorhlasne. Mnohí, ešte žijúci v danej obci, dodnes žijú z nadšenia vtedajšej liturgickej obnovy. V rámci rekolekcií sa  slávila vzorová sv. omša v duchu liturgickej reformy. Biskup Pobožný vyžadoval, aby sa kňazi aktívne zúčastňovali na rekolekciách, „aby v obnovenej liturgii nastala jednota.“ Na každej rekolekcii bola prednáška o obnovenej liturgii spojená  s diskusiou.  Liturgická reforma prispela k obnove a prehĺbeniu kresťanského života. V diecéze vzniklo Dielo koncilovej obrody…

Obnovená liturgia sa dotkla aj liturgického roka. Napr. upravila sviatky tak, aby všetko bolo zamerané na nášho Spasiteľa, celý duch slávenia nech je výrazne Kristocentrický. Čo sa týka kostola, jeho priestor treba upraviť tak, aby prílišné ozdoby a mnohé zbytočné veci neodvádzali pozornosť veriacich  od obetného stola. Celá pozornosť v chráme má byť upriamená na stredobod chrámu – na oltár. Obnovený omšový poriadok pripúšťa ľudové náboženské spevy z Jednotného katolíckeho spevníka (JKS). O našich piesňach sa pochvalne vyslovuje samotný Sv. Otec Pavol VI., keď hovorí: „Otvorte preto priestory vašich svätýň vhodným náboženským piesňam, ktoré v takých bohatých  prúdoch  vytryskajú  vo vašich krajoch  a vyjadrujú  spevavú povahu vášho ľudu.“ Pritom nám však obnovený omšový poriadok odporúča, aby sme si osvojili aj niektoré latinské časti sv. omše,… Najmä v mestách a tam, kde sa zhromažďujú  veriaci rozličných národností, bude treba, aby niektoré sväté omše boli len po latinsky.

Proces liturgických zmien vyžadoval určitý čas, zapálené kňazské srdcia, zodpovednú prácu liturgických odborníkov a starostlivé vedenie pastiera Rožňavskej diecézy, ktorý bol v danom čase aj predsedom SLK a predsedom ZOS.

Dôstojné pochopenie a slávenie bohatstva liturgie predpokladá v dnešných časoch to isté: horiace srdcia kňazov, ktorí prijímajú a zachovávajú liturgické smernice ako múdre pomôcky na čo najdôstojnejšiu oslavu Kristovej obety, zmŕtvychvstania a Jeho prítomnosti v Eucharistii. Nezanedbateľnou požiadavkou stále zostáva jednota s pastiermi Cirkvi, ako sa modlíme v kánone: „v jednote s našim pápežom, našim biskupom“, čím sa opravdivo prežíva „spoločenstvo s celou Cirkvou“.

Kiežby dnešná ďakovná slávnosť bola hlbokým povzbudením pre nás všetkých na dôstojné slávenie každej sv. omše. Naším vzorom nech je stále Ježiš, ktorý slávil prvú sv. omšu vo Večeradle (porov. dnešné evanjelium: Mk 14, 12-16; 22-26) v hlbokej vnútornej jednote s Otcom, ktorý ho poslal. Ale aj v jednote Ducha Svätého Potešiteľa, ktorý stále ponúka učiť nás pravdám tajomstva sv. omše. Sv. Jánom Pavlom II. sa necháme povzbudiť, aby sme upriamili svoj pohľad na Pannu Máriu – Eucharistickú ženu, ktorá je vždy tam, kde sa prináša Kristova obeta.

S oprávnenou vďakou znova dvíhame svoj zrak k nebu, aby sme poďakovali za dar sv. Cyrila a Metoda, ktorí začali proces obnovy liturgie v našom jazyku. Ďakujeme i za všetkých zapálených pracovníkov, ktorí sa zodpovednej ujali svojej úlohy pred 50 rokmi; ale aj za súčasných obetavých odborníkov Lk KBS, ktorí takmer vždy na úkor osobného voľna i na úkor vlastných prostriedkov usilovne pracujú, aby pomáhali všetkým, ktorým záleží na dôstojnom slávení sv. omše i každého bohoslužobného úkonu. V tejto súvislosti vyslovujem svoje poďakovanie všetkým zainteresovaným za ich úsilie, aby obnovený omšový Misál mohol vzniknúť a bol zaslaný na schválenie do Ríma na Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Na záver vás oslovujem slovami Svätého Otca Pavla VI.: „máme pevnú dôveru, že kňazi i veriaci  budú na základe tejto úpravy s väčšou svätosťou  pristupovať k stolu Pánovmu a že sa hlbším rozjímaním  Písma svätého  budú denne výdatnejšie sýtiť slovami Pána.“ Nech je aj pri tejto novej liturgickej rozmanitosti obradov a rečí  jednota v láske, svornosti a poslušnosti“.

A ešte slová, ktoré adresoval pápež František účastníkom plenárneho zasadania Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorých prijal na osobitnej audiencii 14.2.2019. Liturgické slávenie je „stretnutím života s Bohom živých“ a „smeruje ku konverzii srdca“. „Je životom, ktorý formuje a nie ideou, ktorú si treba osvojiť“. „Liturgia nie je «poľom pre štýl urob si sám», ale je zjavením cirkevného spoločenstva“. Pápež František pri tejto príležitosti pripomenul, v čom spočíva podstata obnovy liturgie: „Vieme, že nestačí zmeniť liturgické knihy pre to, aby sme zlepšili kvalitu liturgie. Urobiť len toto by bolo omylom. K tomu, aby bol život skutočne jednou Bohu milou chválou, je treba zmeniť srdce. K tejto konverzii smeruje kresťanské slávenie, ktoré je stretnutím života s «Bohom živých» (Mt 22,32).“ „Keď hovoríme o formácii, nesmieme zabúdať predovšetkým na to, že liturgia je životom, ktorý formuje, a nie ideou, ktorú si treba osvojiť. V tomto ohľade je užitočné pamätať na to, že skutočnosť je dôležitejšia než idea (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 231-233), čím dáva pápež František jasne najavo, aby sa liturgia nestala osobnou realizáciou vlastných ideí a predstáv, ale aby bola vždy oslavou Boha.

Nech všetko, čo dnes slávime a za čo ďakujeme Pánovi, je aj jedným z prvých krokov prípravy na Eucharistický kongres v Budapešti v septembri 2020. A v Rožňavskej diecéze i krokom k Roku eucharistie, ktorý budeme súbežne sláviť v r. 2020. Máme na čo nadviazať a je na nás, čo vnesieme do súčasnosti, lebo vtláčame stopu úrovne náboženského života, do ktorej budú vkladať svoje kroky tí po nás. Kiež by sa raz aj na nás dívali ďalšie generácie s podobnou vďakou, s akou sa my dívame na spoločenstvo zapálených liturgistov spred 50 rokov.