BOŽÍ SYN ULOŽENÝ DO JASIEĽ – Polnočná sv. omša – Homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 25. 12. 2019

Nádherné sú slová, ktoré sme pred chvíľou počuli v prvom čítaní z Izaiáša proroka: „… chlapček sa nám narodil, … Knieža pokoja…“ A práve táto zvesť nás pritiahla sem, do Božieho chrámu, aby sme sa dívajúc na jasličky nášho Pána, rozjímali o narodení práve tohto chlapčeka, ktorého vidíme; ako nám spomenul zas evanjelista sv. Lukáš, ako „Dieťa zavinuté do plienok“. To je to Dieťa, o ktorom hovorili proroci, ktorého príchod na našu zem predpovedali. Preto sme sa doslova zhŕkli okolo tohto Dieťatka, tak ako sa po narodení dieťaťa s radosťou zíde okolo neho celá  rodina. Najmä vy, ženy dobre viete, že je napríklad zvykom, keď sa niektorej vašej spolupracovníčke narodí dieťa, že ako kolegyne idete navštíviť novú mamičku s jej dieťatkom, a že tam prichádzate s láskou, prianím, radosťou i nádejou a to nie naprázdno, pretože príchod človeka na svet je dôvodom pre slávenie, pre radosť, pre obdarovanie.

Malé deti sú jednoducho príťažlivé. Adam prišiel na svet ako dospelý, ale Ježiš ako dieťa. Ježiš hoci je Boží Syn, prišiel na svet ako dieťa, aby nevzbudzoval strach, ale aby bol od prvej chvíle milovaný, ako každé jedno malé dieťa. Sv. Bernard hovorí: „Malý je Pán a hoden každej chvály.“ On vo svojej veľkosti, veď je Boh, je označený za malého, lebo je Dieťaťom. Aj napriek tomu, že navonok vyzerá ako každé iné malé dieťa, je hoden každej chvály. Veľký Boh v malom Ježišovi. Plače, vzlyká na slame; a už tým vzbudzuje našu lásku; svojou detskosťou a jednoduchosťou, uložený na slame. Sv. František z Assisi hovorí: “Milujme betlehemské Dieťa, milujme betlehemské Dieťa! Plače rečou lásky.“

„Mária ho uložila do jasieľ“, počúvame v slovách evanjelia. Aké je to lôžko tvrdé; ešte dobre, že je tam aspoň slama. Ale údy každého dieťatka sú veľmi krehké. Aj pre neho, pre Božské Dieťa sú tieto podmienky veľmi nepohodlné. Slama ich síce trochu zmierňuje, ale ona je predsa podstieľkou pre dobytok, nie pre človeka! Vieme, že nie tak dávno, boli ešte aj u nás matrace plnené slamou a iste aj dnes sú ešte ľudia, ktorí žijú v takýchto skromných, priam biednych podmienkach. Ale tu vidíme na slame Božie Dieťa, ktoré prevyšuje svojou dôstojnosťou i každé kráľovské dieťa, ktoré sa narodilo do voňavých perín.

Raz, keď sa tak pri obede sv. František z Assisi započúval do slov evanjelia: „… a uložila ho do jasieľ…“, povedal: „Ako to, môj Pán je na slame a ja budem sedieť pri stole?!“ Vstal, sadol si na zem a tu dojedal svoj skromný obed miešaný so slzami vďačnosti nad bolesťou, ktorú Ježiško vytrpel na slame. Ale sv. Peter Damiani odpovedá: „Ježiš sa chcel narodiť práve na slame, aby nás naučil umŕtvovaniu zmyslov, aby nám naznačil zákon mučeníctva. Preto tá skromnosť a nepohodlnosť.“ Milí bratia a sestry, aj toto je posolstvo Svätej noci. Mnohí ľudia padli v živote možno práve preto, že nezvládli umŕtvovanie zmyslov. Nezvládli umŕtvovanie seba. Držali sa, a možno sa stále držia ducha sveta, ktorý neráta s Bohom ako darcom života a darcom  morálnych pravidiel. Preto takto zmýšľajúci človek volá: „Všetko je dovolené!“ A stráca kontrolu nad svojimi zmyslami a ani ju už nechce mať. A takto ubližuje sebe aj iným.

Ak sme dnes prišli k jasličkám z tepla domova a od bohato prestretého stola, a ešte aj obdarovaní svojimi drahými, buďme za to vďační Bohu, lebo i tieto dary chcú pripomenúť najväčší Dar, aký ľudstvo dostalo: dar Boha v Ježišovi. Pohľad na slamu chce podčiarknuť, ako veľký Boh zostúpil z konfortu neba do jasieľ biednej maštale. My si nevieme predstaviť konfort neba. My si vieme v tejto chvíli pripomenúť, že nám Pán Boh doprial konfort štedrovečerného stola a sme za to vďační. Ale predstaviť si konfort neba? To nedokážeme. Sv. Pavol to dokázal povedať len takto: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, človekovi ani na um nezišlo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Inak to nedokázal ani opísať, ani vystihnúť. Boh sa tohto nami neopísateľného konfortu zriekol, aby zostúpil do biednej maštale. Kto z nás by sa takto uponížil? Možno len ten, kto by bol k tomu prinútený.

Ale pohľad na túto slamu zároveň chce podčiarknuť, že nie všetci ľudia dnes prežívajú taký konfort Vianoc, aký je dopriaty nám. Pamätajme na nich. Pomôžme im, ak o takýchto ľuďoch vieme a máme možnosť im pomôcť. K novorodeniatku sa neprichádza s prázdnymi rukami. A my môžeme v pohľade na tváre núdznych ľudí vidieť tvár malého Ježiša, ktorý neskôr, už ako Učiteľ povie: „Čo ste urobili jednému z maličkých, mne ste urobili…“  Pohľad na slamu nám zároveň chce pripomenúť tiež to, že sú aj takí ľudia, ktorí nie z donútenia, ale z lásky a solidarity sa skláňajú a slúžia tým, čo sú biedni a „na slame“. Títo ľudia zachytili Kristovu lásku a takto ju podávajú ďalej tým, ktorí sú „na slame“, ktorá je znakom ľudskej biedy, biedy, ktorá má veľa podôb.

V tieto posvätné chvíle Svätej noci ďakujme za dar Boha. Ďakujme za všetky dary, aj za tie, ktoré sme dnes dostali, ale zároveň viďme aj potreby všetkých, čo sú „na slame“, lebo „…chlapček sa nám narodil, … Knieža pokoja…“ a učí nás práve svojim príkladom aj takémuto znaku nášho ľudského a kresťanského životného štýlu. Amen.