TRI CESTY A ŠTYRIA KRÁLI – Slávnosť Zjavenia Pána – Homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 6.1. 2020 (v priamom prenose rádia Lumen)

Pozdravujem vás všetkých, drahí bratia a sestry, ktorí ste prítomní v katedrále, poslucháčov rádia Lumen, i vás, ktorí počúvate kdesi za hranicami cez internet. Mám radosť, že aj týmto spôsobom vám možno priniesť do vzdialenej krajiny kus domova, aby ste si osviežili spomienky na krásu vianočných chvíľ, prežívaných na Slovensku. Zároveň pozdravujem aj našich východných bratov kresťanov, ktorí dnes začínajú sláviť vianočné sviatky, Kristovo narodenie. Spoločne vytvárame jednotu bratov a sestier veriacich v Krista, pokrstených v Ježiša Krista. Dnes sa chceme zahľadieť na hĺbku tajomstva zjavenia sa Pána. Obľúbený mediálny kazateľ Spojených štátov v minulom storočí, arcibiskup Fulton Sheen; stále čakajúci na blahorečenie; rád opakoval skúsenosť z histórie: „Prichádzali mnohí veľkí ľudia, veľké postavy dejín; prišli a odišli, ale len o jednej postave sa dá hovoriť, že bola predpovedaná, že bola túžobne očakávaná. Bol to Mesiáš, Ježiš Kristus.“

Milí bratia a sestry, skutočne, len o Ježišovi sa vopred vedelo, že sa narodí, kde sa narodí, kto to bude, aká bude jeho charakteristika, čo bude jeho poslaním, ale aj aký bude koniec jeho života. O jeho príchode hovoril už sám Boh v raji, po hriechu prvých ľudí, keď povedal: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15). Neskôr v dejinách, ktoré sú dejinami spásy, o Vykupiteľovi predpovedali proroci. Aj dnešné prorocké slová proroka Izaiáša, hovoriace o rozžiarenom Jeruzaleme,  pretože to svetlo príchodu Boha na zem ho rozžiari, rozsvetlí; tie prorocké Izaiášove slová sa naplnili. Prorok Izaiáš nás sprevádzal aj počas adventného času. Jeho hlas zaznieval veľmi často. Predstavoval nám, približoval, opisoval predpovedaného, očakávaného a túženého Mesiáša. Napísal o ňom nádherne: „Zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (Iz 9,5). Pokračoval ďalej a hovoril o tomto Dieťati, ako o Božom Synovi. V jeho predpovedi je teda obraz dieťaťa.

Dívame sa do betlehemských jasieľ a vidíme bezbranné, slabé, odovzdané Dieťa, závislé od pomoci iných. Ale či toto predpovedané Dieťa má odrazu vyriešiť problémy vojen, hladu vo svete, problémy mnohých nepokojov, nespravodlivostí? Toto bezbranné Dieťa má toto všetko vyriešiť?! Keď sa na to pozeráme čisto z ľudského hľadiska, povieme: tieto nepokoje obyčajné dieťa nevyrieši! A z čisto ľudského hľadiska máme naozaj pravdu. Naozaj, obyčajné malé dieťa, tieto spomenuté problémy nevyrieši. Ale nezabúdajme, alebo obnovme si svoju vieru, že toto Dieťa nie je obyčajným dieťaťom! To je  Emanuel, Boh s nami! A nemajme strach vedieť si sami pred sebou obhájiť túto pravdu, ale obhájiť ju aj pred inými, aj pred svetom. Pravdu o tom, že to Dieťa je Boh s nami, Emanuel v Ježišovi Kristovi.

Keď ďalej sledujeme napĺňanie týchto predpovedí, vidíme,  že sám Boh uznal za najvhodnejší čas príchodu svojho Syna, Ježiša Krista vtedy, keď prišiel. Bolo otvorených veľa polemík, prečo práve vtedy, keď nebola taká mediálna sieť, ako je to napríklad dnes, keď  stačí poslať sms- ku a o krátky čas je na druhom konci sveta. Alebo poslať správu cez internet naraz aj veľkému počtu ľudí a tak ponúknuť informáciu, posolstvo. Prečo práve v danom dejinnom období, čase sa narodil Ježiš Kristus? Preto, lebo Boh uznal za najvhodnejší práve vtedajší čas. Na tento čas, ktorý Boh uznal za najvhodnejší, boli pripravení Mária s Jozefom, ktorým bolo Dieťa zverené. Ale na tento čas boli pripravení aj pastieri a mudrci od východu a boli pohotoví vykročiť na cestu aj pastieri, aj mudrci.

Ale všimnime si aj tých, čo boli najbližšie – kráľ Herodes, potom „premúdrelí“ v Jeruzaleme, betlehemčania za zatvorenými dverami; títo sa k betlehemskej maštali nevydali. Tí však, ktorí boli otvorení na príchod Božieho Syna, tí mu priniesli aj dary. A každý priniesol to, čo mal. Príchod a správanie pastierov sme sledovali už počas Svätej noci. Dnes svoju pozornosť upriamujeme na troch kráľov – mudrcov a pri pohľade na nich sa aj sami vo svojom vnútri môžeme spýtať: s kým sa my vydáme na cestu k betlehemskému Dieťaťu?  Vydáme sa na cestu s pastiermi? Vydáme sa na cestu s mudrcmi? Môžeme to uzavrieť celkom jednoducho a povedať: toto nie je dôležité. Dôležité je, aby sme k betlehemskému Dieťaťu kráčali s pokorou. Lebo len vtedy, keď budeme kráčať s pokorou, uvidíme hviezdu, ktorá chce svietiť nielen nad Betlehemom, ale ešte viac sa chce táto hviezda rozžiariť v srdci každého z nás. Lebo prianím Boha, ktorý vo svojej múdrosti a prozreteľnosti uznal vhodný čas a miesto, kde sa má Boží Syn narodiť, jeho odvekým prianím je zároveň to, aby sa Ježiš narodil v srdci každého jedného z nás, aby Betlehem bol v srdci každého jedného z nás. Teda v  tomto vianočnom čase sme spoznali už cestu pastierov, dnes sa dívame na cestu mudrcov.

Ale dnešné Božie slovo nám hovorí aj o tretej ceste vedúcej do Betlehema. S kým sa vlastne vydať do Betlehema?! Tretiu „ponuku“ dáva Herodes. Aký rozdiel je v ponukách, o ktorých dnes hovoríme? Pastieri a mudrci sa išli pokloniť  Božiemu Dieťaťu, novému životu. Pastieri tak urobili na základe intervencie anjelov, a mudrci, pozorní na znamenie, na základe toho, čo bolo dané, čo bolo predpovedané. Tak, ako som spomenul už v úvode dnešného príhovoru, citujúc arcibiskupa Fultona Sheena, Boh ustanovil, dal: takto to bude. Mudrci prijali, čo bolo Bohom ustanovené a dané, prijali to a na základe toho sa vydali na cestu do Betlehema.

Tu cítime, alebo badáme, či vidíme rozdiel oproti dnešnému času. V dnešnej dobe radi hovoríme o demokracii, ešte radšej o tom, že každý má svoje práva, čo sa napokon dá jednoduchšie povedať: „Každý si môže robiť, čo chce“. A už dávno neplatí čo je Stvoriteľom dané a čo je nemenné, lebo sa prijal princíp: „Doba rozhoduje, čo v aktuálnom čase platí. Teda nie to, čo je Bohom dané, ale to, čo človek rozhodne, že v aktuálnom čase platí. To je rozhodujúce!“ A preto pochopiť, že smerom do Betlehema sa ponúkajú tri cesty, je v tejto chvíli nanajvýš potrebné. Cesta pastierov a mudrcov je cestou života. Herodesova cesta má za cieľ život zničiť. A každý, kto sa rozhoduje, vidí, že tieto cesty sú nezlučiteľné. Traja králi to pochopili. Preto, poslušní Božej výzve cez sen, sa do svojej krajiny vrátili inou cestou. Nemohli mať zatvorené oči a nevidieť, že sa nedá ísť naraz aj cestou života, aj cestou smrti. Buď si volíme cestu pastierov a mudrcov, alebo si volíme cestu Herodesa. A to si musíme uvedomiť všetci: jednotlivci, spoločenstvá, hnutia, politici. Nedá sa hrať na jednu i na druhú stranu. To sa nedá! Buď sa zvolí cesta života, alebo cesta smrti.

Milí bratia a sestry, toto sa veľmi jasne ukázalo aj na Národnom pochode za život v septembri 2019, v Bratislave. Pochod za život, to je cesta pastierov, to je cesta mudrcov. Každý, kto tam bol i chýbal, si musel dať odpoveď, ktorou z týchto troch ciest v živote kráčať. A každý na tejto ceste, pri tomto pochode za život si tiež musel dať odpoveď, prečo je tam, alebo prečo tam chýba. Táto cesta pokračuje. A nielen vo voľbách, ktoré sú pred nami, ale pri každej životnej voľbe. Lebo tieto tri cesty nás stále ovplyvňujú. Cesta pastierov, cesta mudrcov, ktoré sú cestami života a cesta Herodesova, ktorá rozsieva smrť. Áno, toto všetko nás všade a vždy bude ovplyvňovať. Preto berieme na seba osobnú zodpovednosť – rozhodnutie každého a to aj s dôsledkami, na ktorých potom máme všetci svoj podiel. Toto je pohľad do našich vlastných radov. Mnohí od nás, ako od Cirkvi, alebo cirkevných predstaviteľov očakávajú, a aj celkom oprávnene, jednoznačnosť aj v týchto témach. Aj v tejto otázke. Ale tí istí, ktorí majú takéto očakávania, často nebránia pravdu a život, ale podnecujú, podporujú rôzne útoky voči obrancom cesty pastierov a troch mudrcov. Podnecujú cesty proti ochrancom života, ktorí chránia život od počiatku až po prirodzenú smrť. Tento zápas pokračuje a tak sa zdá, že aj najbližší čas v nahote ukáže, kto ktorou cestou kráča.  Citovaný arcibiskup Fulton Sheen hovoril o tom, aký bude budúci Mesiáš.

Citovali sme proroctvá Izaiáša, ktoré tiež hovorili o budúcom Mesiášovi, o jeho účinkovaní, podobe, atď. Dotkli sme sa toho, čo je Bohom dané a môžeme povedať, že aj cesta pastierov a cesta mudrcov je Bohom daná. A jednoznačne nám hovorí, že ísť cestou pastierov a ísť cestou mudrcov znamená nemožnosť koketovania s cestou Herodesa, s cestou smrti. Každý už iste v živote ideme nejakou cestou života a vieme veľmi dobre, že aj keď sme už nastúpili na niektorú z ciest života, zmena je stále možná. Bohužiaľ je možné aj to, že z tej prvej, či druhej cesty, teda z cesty pastierov a mudrcov, môžeme prebehnúť na cestu Herodesovu a z ochrancov života sa stať rozsievačmi smrti. Radšej však hovorme o návrate z tretej cesty. Možno najskôr na prvú cestu, na cestu pastierov. Ani tí, čo sa cítia v živote skromnejší, menej vplyvní, menej majetní, ani tí nie sú bez hlasu, bez svojho názoru a bez svojho vplyvu. A každý z nich nech to využije v prospech života. Hovoríme aj o návrate z tretej cesty na cestu mudrcov. Možno sú to viac vplyvní ľudia a možno aj lepšie materiálne zabezpečení. Ich vyjadrenia a hlas viac, niekedy veľmi silno ovplyvňuje iných, pretože môžu byť mediálne známejší. A tento hlas treba využiť – v prospech života. Napriek týmto spomenutým rozdielom sú možné obidve cesty a naozaj nevadí, či sme priniesli do Betlehema jednoduché dary pastierov, alebo kráľovské dary mudrcov. Ale keď ich prinášame, prinášajme ich úprimne a v prospech života, pretože tieto cesty sú cestami ľudí dobrej vôle, ktorí oslavujú dar života Božieho Syna a vôbec oslavujú a chránia dar života.

Milí bratia a sestry, takto každý zanecháme za sebou stopu svetla hviezdy. To už nie je len tá hviezda, ktorá žiari na oblohe, ktorá  prežaruje celý Jeruzalem. To je už aj svetlo našej hviezdy, naša stopa života, ktorá iných usmerňuje, povzbudzuje a nemýli. Možno práve poukázaním na tento náš potrebný príklad svetla, lepšie porozumieme slová výzvy, ktorá znie: „Nech tak svieti vaše svetlo, nech tak svieti, aby ľudia videli; nie vás, ale aby videli a oslavovali Otca, a ďakovali za dar Syna, za dar života.“ Aj my buďme pre iných svetlom na ceste života, buďme pre nich „hviezdou“, ukazujúcou smer na ceste života a pre život. Svieťme im nie do očí, ale na cestu, a to tak, aby sa pridali čím viacerí, lebo cesta pastierov a cesta mudrcov nie je len pre veriacich.

Jedna i druhá cesta je cestou pre všetkých ľudí dobrej vôle. Veď si spomeňme na pastierov, akí to boli veriaci? Židovská komunita nimi pohŕdala. Ak boli nejakí veriaci, tak len slabo veriaci. Ale boli úprimní otvoriť sa na posolstvo, ktoré  im bolo dané. Akí veriaci boli mudrci? Veď to boli pohania, ktorí na základe toho,  čo bolo Bohom dané, a čo spoznali, na základe tohto sa vydali na cestu. Ale tiež boli ľuďmi dobrej vôle, a čo je rozhodujúce v tejto téme, o ktorej hovoríme, nepristúpili na pakt so štvrtým kráľom z dnešného evanjeliového príbehu, s Herodesom. Na pakt o ničení života. Aj keď neboli veriaci, ale boli ľudia dobrej vôle a nepristúpili na cestu Herodesa, ničiť život. Buďme aj my takýmito spolupútnikmi so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Spolupútnikmi na ceste života a pre život. Amen.