ANI JEŽIŠ SA NEODVÁŽIL ZRUŠIŤ BOŽÍ ZÁKON – 6. ned./A – homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše na záver duchovnej obnovy vedenej pátrom Manjackalom v Brezne (16. 2. 2020)

Pozdravujem všetkých vás, ktorí ste prítomní na dnešnej svätej omši, milý otec Manjackal s celým svojím tímom, ktorí k nám prichádzajú vždy s toľkou láskou, bratia kňazi a diakon, milé manželské páry, otcovia a mamy so svojimi rodinkami, drahí bratia a sestry.

Stala sa autonehoda. Šofér utiekol a poranený, následkom tejto autonehody zomrel. Lekári, ktorí prišli na miesto nehody konštatovali, že keby tento poranený okamžite dostal pomoc, nebol by zomrel. Tragédiou okrem tejto nečakanej smrti nevinného človeka a dôsledkov tejto straty pre pozostalých bolo to, že šofér, ktorý zrazil a zranil tohto človeka, bol lekár. A mohol ho zachrániť, ale on utiekol.

Drahí bratia a sestry, oslovujem všetkých, ale dnes zvlášť vás, milí  manželia. Aj vy, ako manželia, ste prechádzali a prechádzate vo svojom živote rôznymi  zraneniami. A nie raz si poviete, že aj smrteľnými a niekedy sa vám z týchto zranení, tak ľudsky povedané, „už ani nechcelo žiť“. Preto vám chcem znova odovzdať nádherné posolstvo, že Ježiš, ktorý žije tajomným spôsobom v Cirkvi, od vás neuteká ako ten lekár v úvodnom príbehu. Nenecháva vás bez pomoci, aby ste pomreli, ale skláňa sa nad každým jedným z vás, a pomáha vám. Počujete to dnes, ale počuli ste to aj počas predchádzajúcich dní cez otca Manjackala, misionára milosrdenstva. Svätý Otec František ho poveril, by bol misionárom milosrdenstva. A posolstvo o Božom milosrdenstve k vám prichádzalo aj cez jeho tím, cez ľudí, ktorí znova prichádzajú možno ošetriť vaše rany, pozdvihnúť vás z vašich pádov, pomôcť vám povstať. Otec Manjackal, Vám, ale aj celému Vášmu tímu, ale aj všetkým ostatným spolupracovníkom vyslovujem úprimné poďakovanie. Za to, že sa snažíte dvíhať padnutých, uzdravovať zranených, jednoducho byť blízko pri každom jednom človekovi, ktorý potrebuje pomoc.

Ježiš Kristus naďalej, neustále takto pôsobí, účinkuje v Cirkvi cez svojich  služobníkov – kňazov. Veľmi dobre vieme, že cez kňazov napomáha človekovi ešte aj pri odchode z tohto sveta; pomáha prejsť z pozemského života do večného života. A potom kňaz slávením svätých omší vyprosuje hojnosť Božej milosti a odpustenia pre duše v očistci. K tejto kňazskej službe sa môžu pridávať svojimi modlitbami, obetami už aj všetci laici. Teda spoločne môžeme prosiť za duše v očistci a vyprosovať im skorší vstup do večného života, keď sme predtým prosili, aby sa nikto nestratil pre večný život.

Ježiš Kristus sa skláňa nad človekom, ktorý potrebuje pomoc aj cez svojich verných, ktorí chcú s ním spolupracovať na záchrane duší. Ale na rozdiel od úvodného príkladu, kedy zranený človek bol úplne odkázaný na pomoc iných, vy milí manželia ste využili svoju slobodnú vôľu. Rozhodli ste sa sem prísť. Možno vás k tomu niekto povzbudil, „posotil“, aby ste prišli. My na východe; pretože sú tu aj východniari, tak výrazu rozumejú; povieme, že nás dakto „drilil“, aby sme prišli. Nože, teraz v tejto chvíľke v kútiku srdca poďakujte tým, ktorí vás „drilili“, „posotili“, povzbudili, aby ste sem dnes prišli. Veď predsa koľkí dlhodobo odmietajú pomoc skláňajúceho sa Ježiša vo svätej Cirkvi. A pritom Ježiš Kristus pôsobiaci v tajomnom tele Cirkvi je stále pripravený pomôcť, pomáhať a uzdravovať mnohé zranenia, ktoré v živote prichádzajú.

Zároveň milí bratia a sestry, prežívame rok Božieho slova, preto vo chvíľach mnohých životných situácií, ktorými prechádzate a prechádzame my všetci, čerpajme práve z Božieho slova potrebnú silu. Čerpajme ju vo svojich problémoch i radostiach. Čerpajme práve z tohto nevyčerpateľného prameňa. Zopakujme si napríklad dnešné takmer celé prvé čítanie z knihy Sirachovho syna. A doma si ho v kľude prečítajte, pretože si potrebujeme opakovať to, s čím sa stretávame v dnešnom Božom slove: Boh nám dal na pomoc smerovníky, pokyny, ktoré my nazývame prikázania, aby sme boli v živote šťastní. Niekedy sa nám zdajú náročné a na zachovanie ťažké. Ale Sirachovec nám dnes hovorí: „Ak chceš, môžeš plniť prikázania.“ Ak chceš! A ďalej pokračuje: „Je v tvojej moci zostať verným. Boh položil pred teba oheň a vodu, siahni rukou po tom, čo chceš. Pred človekom stojí život a smrť; dostane to, čo si vyvolí.“ (Sir 15,16-18) Je to veľmi zaujímavé. Z automatov sme navyknutí, že čo si vyberieme, to nám vypadne. Ale stojaci pred Bohom, vždy si myslíme, že keď urobíme aj veľmi zlé a nesprávne, alebo odmietavé rozhodnutia, že dostaneme vždy niečo dobré. Nie! Kto raz sa pustí dole svahom, tak ide dole svahom. Ak sa rozhodol ísť dole svahom. „Veľká je Pánova múdrosť; Pán je všemohúci a vidí všetko. Jeho oči hľadia na tých, čo sa ho boja, on pozná každý čin človeka. Nikomu nekáže konať bezbožne, nikomu nedáva súhlas, aby hrešil.“ (Sir 15,19-21)  Teda aj keď je tu táto možnosť voľby: „vyber si“, Boh nikomu nekáže, nikomu nedáva súhlas, aby si volil zle, lebo skončí zle. A to nie je Božie prianie. Ale človek má tak veľkú slobodu, že si dokonca môže vyvoliť aj zlo.

Preto k tomuto biblickému textu by som rád pripojil aj čítania, ktoré sme čítali v tomto týždni vo sv. omši z Prvej knihy kráľov o Šalamúnovi. Veľmi známy príbeh. Kráľ Dávid, jeho otec mu odovzdal kráľovstvo, Šalamún si prosil od Boha múdrosť a my sme ho obdivovali, že si nežiadal nič iné. Kráľovná zo Sáby ho dokonca prišla počúvať a bola uchvátená jeho múdrosťou, ktorá predčila jej očakávania. Ale čo sa stalo? Ten veľmi „premúdrelý“ človek úplne podľahol svojim pohanským ženám a vychádzal im v ústrety. Staval chrámy pohanským božstvám a podporoval modloslužbu. Aký bol dôsledok tejto zlej voľby? Krajina sa rozbila. Nástupcovia pokračovali v podpore modloslužby, zavrhli Boha Izraela, Boha svojich predkov a jeho prikázania. Pretože tvrdili: „už je to nemoderné a neaktuálne“. A začali vykrikovať: „Predsa máme svoje zákony. Nám nevadí, že naše vymyslené zákony majú korene v pohanstve. Boha si vytvárame my, podľa svojich predstáv. Na ozdobu. Aj keď si niekedy pri nejakej tej príležitosti na Boha spomenieme, my rozhodneme!“

Pozrite drahí bratia a sestry: jeden i druhý text, teda Sirachovec i Prvá kniha kráľov sú stále aktuálne. Všetci prežívame a používame slobodnú vôľu. A čo si vyvolíme, to budeme mať. Život alebo smrť. Ktovie, keby sa tak teraz Šalamún prebudil a  prišiel by na tento svet, do situácie, ktorú prežívame my teraz, ktovie, či by sa nedivil tej „múdrosti“ ľudstva 21. storočia. Ale ktovie, či by sa nedivil aj značnej sexuálnej neviazanosti. Čo myslíte, Šalámun by to schvaľoval, alebo po vlastnej skúsenosti, vo vedomí toho, čo priniesli ľudu a celému kráľovstvu jeho nesprávne rozhodnutia, by nás varoval a povedal by: „Ľudia nerobte tak, prestaňte s tým! Pozrite, kam priviedol môj zlý príklad celý vyvolený národ. Aj vaše správanie teraz vyprodukuje a neskôr prinesie dôsledky. Ak ste sa rozhodli pre smrť, nie pre život, tak tými dôsledkami bude ľudské nešťastie!“

Žijeme v náročných časoch rozhodovania. Ale aj tu nám prichádza na pomoc Božie slovo. Vráťme sa k druhému čítaniu z Prvého listu Korinťanom od svätého Pavla, v ktorom čítame o Božej múdrosti. „Bratia, medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť  – no nie múdrosť tohoto veku, ani múdrosť kniežat tohoto veku, ktoré spejú ku záhube.“ (1Kor 2, 6) Táto veta je veľmi dôležitá.  Múdrosť kniežat tohoto veku speje ku záhube. „Ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z kniežat tohoto veku ju nepoznal.“ (1 Kor 2, 7-8a) A „kniežat“ tohto veku je mnoho, sú okolo nás a chcú nám vládnuť. „Kniežatá“ tohto veku sa poriadne ozývajú. Jeden z ich najnovších výkrikov je „Istanbulský dohovor“, ktorý u nás požíva značné sympatie práve v prezidentskom paláci a ktorého obsah je značne zľahčovaný nepravdou. Nepravdou, že istanbulský dohovor je na ochranu týraných žien. To znie veľmi lákavo a zvlášť ženy sa cítia posilnené a poctené. Nie je to úplná pravda a okrem iného, na ochranu týraných žien a aj iných týraných ľudí vôbec, v našej krajine máme dostatočné zákony. A keby neboli dostatočné, treba ich vylepšiť; na to nepotrebujeme Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor jasne hovorí, aj o čomsi inom. O rodovej rovnosti, ktorej nie vždy celkom rozumieme, čo to je. Ale keď sa to tak po lopate povie: že malé dieťa, dievčatko  príde domov a začne plakať a kričať, že chce byť chlapček a chce ísť na operáciu a vy, rodičia mu to chcete vyhodiť z hlavy, zavrú vás! Hovorím jasne, lebo keby som mlčal, beriem na seba zodpovednosť za tie mnohé nešťastia, ktoré do rodín vstúpia. To je o tom. Kto chce počuť, počuje. Dieťa nemôže šoférovať, len možno od šestnásteho, osemnásteho roku. Nemôže vykonávať ďalšie iné funkcie, služby, zodpovednosti, atď. Ale v tejto veci jednoducho rodič je postavený do pozoru a keď bude odporovať, pôjde do väzenia. Alebo budú nejaké ďalšie sankcie. O tom to je, a to už nehovorím o akože „manželstvách“ ľudí rovnakého pohlavia.

Cítime, že táto téma nás aj teraz pred voľbami veľmi rozdeľuje, a to aj medzi katolíkmi. Aj preto, že rastú sympatie k prezidentskému palácu, odkiaľ je táto rodová rovnosť veľmi preferovaná. Preto radšej spomeniem slová Svätého Otca Františka. Môžete si ich prečítať v terajších, najnovších Katolíckych novinách, číslo 7 z tohto roku (7/2020) na strane 6, kde Svätý Otec jasne hovorí práve na túto tému. Počúvajme hneď prvé slová, ktoré sú uverejnené v knihe Svätý Ján Pavol Veľký, ktorá vyšla v utorok 11. februára (2020). Svätý Otec František v tejto knihe hovorí: „Jedným z hlavných prejavov zla v súčasnej dobe je rodová ideológia. Označujem ju za útok na rôznorodosť a Božiu kreativitu, pretože chce od koreňa zničiť Boží zámer s každým človekom. A urobiť všetko jednoliate a neutrálne. Ide o ideológiu, ktorá nepočíta s realitou, so skutočnou rôznorodosťou a neopakovateľným charakterom každého človeka. Väčšia blízkosť medzi ľuďmi nemôže byť zabezpečená odstránením rozdielov, ale prijatím iného v jeho inakosti.“ Svätý Otec nechce útočiť na nikoho. Aj sám to hovorí; opakujem,  môžete si to prečítať. Ale jasne hovorí: „Gender ideológia sa usiluje o podkopanie základov ľudskosti vo všetkých prostrediach.“ To ďalšie si môžete prečítať vy sami. Teda, už koho z katolíkov neoslovia a nepohnú ani slová Svätého Otca, nášho najvyššieho pastiera, tak už skutočne neviem, čo k tomu dodať. „Kniežatá“ tohto sveta, „knieža“ tohto sveta si potom viac vážime, iste oveľa viac. Ale ako sme počuli v Božom slove, potom spejeme k záhube.

Teda pripomínajúc tieto veci, to nie je o iniciatíve jedného kňaza. To je naozaj veľmi mocný zápas, ktorý tu je. Chcem aj na tomto mieste poďakovať dvom ústavným činiteľom, ktorí hoc v tomto záverečnom predvolebnom čase, ale predsa len usilujú spolu s ich tímom, ktorý na tom pracuje, o odstúpenie od Istanbulského dohovoru. Ale hlavne chcem poďakovať ľuďom, ktorí v utorok 11. februára (2020) na Lurdskú Pannu Máriu, sa zišli v Bratislave na Hodžovom námestí v značnom nečase a vytrvalo sa modlili na tento úmysel. Ďakujem aj tým, ktorí na celom Slovensku, ale aj inde podporovali celú túto iniciatívu. A keďže dnes to technika umožňuje, cez youtube som sa aj ja mohol s nimi na chvíľku spojiť  a čítať reakcie, ktoré prichádzali. Zvlášť ma zaujali reakcie ľudí, ktorí nejaký čas žili na západe. S koľkou radosťou, či až bolesťou, strachom, alebo vďačnosťou; to bolo také zmiešané; hovorili: „Spájame sa s vami v modlitbe, lebo sme žili na západe a dennodenne sme sa báli o naše deti. Nepusťte toto sem!“ Môžete si to prečítať, ja si to nevymýšľam. A tým všetkým, ktorí vydali svedectvo, ktorí sa modlili, naozaj ďakujem.

Len nech to nepríde k nám, milí bratia a sestry, vy, ktorí ste tu dnes ako manželské páry, veď vás sa to bytostne dotýka. Nemôžem vám o tom mlčať, nechcem, aby ste nemali v týchto veciach jasno. Už to, ako to kto prijme, za to si berie zodpovednosť pred Pánom Bohom každý osobne. Aj zodpovednosť za tie generácie, ktoré prídu po nás. To  je veľká zodpovednosť, a preto vás prosím o jednotu modlitieb i skutkov na tento úmysel, lebo zápas sa ešte neskončil. Aj preto vás všetkých pozývam o týždeň do Popradu, kde bude popoludní modlitba ruženca za Slovensko, a kde zaznejú svedectvá z Medžugorja. Všetko vyvrcholí mariánskou pobožnosťou a gréckokatolíckou liturgiou. Nechcem politizovať, ale modliť sa. A keď prichádzajú na tieto akcie politici, Pán Boh pozná, čo majú v srdci. Hovorím len jedno: nezasväcovali krajiny – uhorský kráľ, poľskí králi, francúzski králi a ďalší – nezasväcovali svoje krajiny Panne Márii? Zasväcovali. A boli to politici? Boli. A pred dvoma – troma rokmi? Terajšie poľské vedenie zasvätilo tak isto, alebo bralo účasť na zasvätení Poľska Kristovi Kráľovi. Bola to politická akcia, alebo náboženská? My stále žijeme pod ťarchou: komunizmu, teraz liberalizmu a už nevieme niektoré tieto veci poriadne rozlíšiť. Možno bola tak komentovaná aj účasť amerického prezidenta Donalda Trumpa na Pochode za život 24. januára 2020 vo Washingtone. Áno. Je kontroverzný. To sa spochybniť nedá. Ale prečo iné hlavy štátov, ktoré sú také uhladené, pekné, sympatické… prečo komunikujú s tými, ktorí organizujú iné pochody, prečo neprídu na pochod, ktorý je za život, za ochranu života?! Možno tiež viete, že Trump vo svojom prejave prisľúbil, že aj na pôde OSN bude bojovať proti potratom. A viete, prečo proti potratom? Pretože OSN chce prijať rozhodnutie o tom, že potrat je ľudské právo. To znamená, že kto by bol od chvíle prijatia takéhoto rozhodnutia proti potratom, bol by proti ľudským právam. Toto je vážne obvinenie! My veľakrát nerozmýšľame, čo sa deje, čo sa na nás valí. Ale to sú vážne veci, veľmi vážne veci!

Poďme znova k Božiemu slovu a na iniciatívy „kniežaťa“ tohto veku, ktorý chce meniť Božie zákony, odpovedajme Ježišovými slovami, ktoré sme počuli v dnešnom evanjeliu: „Nemyslíte si, že som prišiel zrušiť Zákon, alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“ (Mt 5, 17-19) Z týchto slov jasne vyplýva, že ani Ježiš sa neodvážil zmeniť Božie zákony. Ale “knieža“ tohto veku túto odvahu, alebo drzosť má – meniť Božie zákony. A tak sa ochudobňujeme o mnohé pozemské dobrodenia. Ale hlavne, môžeme prísť o to, čo nám Pán pripravil vo večnosti. Ako znova počujeme v dnešnom druhom čítaní: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1Kor 2,9) O to všetko môžeme prísť! Nech je to akákoľvek nepredstaviteľná krása! O to môžeme prísť. Ale aj o koľko ďalších, pozemských dobrodení.

Milí bratia a sestry, Ježiš nás v Cirkvi nenecháva napospas „kniežaťu“ tohto veku, ktoré po využití človeka nechá ho tak, opusteného, v samote jeho biedy a bolesti. Dovoľme teda teraz, aj v budúcnosti, aby nám Ježiš pomáhal. A veľa sa modlievajme a obetujeme aj za tých, ktorí zatiaľ nechcú túto pomoc prijať. Aby sa jej otvorili. Sila spoločnej modlitby vyrieši aj tento problém.

Celkom na záver, keďže okrem celocirkevného roka Božieho slova máme v našej diecéze aj Rok Eucharistie, nezabúdajme na obrovskú silu, ktorú dostávame z tohto Chleba života. 3. decembra 1951 biskup Pavol Mária Hnilica; ktorý bol vysvätený v Rožňave; v značných ťažkostiach, ktoré musel prekonať, utekal so skupinou ľudí z bývalého Československa na západ. Bol december, bolo to náročné – hraničiari, atď. V tej skupine boli aj ženy a deti. Otec biskup Hnilica niesol so sebou aj Eucharistiu. A všetkých, pochopiteľne ustráchaných, potešoval a povzbudzoval. Tak ako pri úteku do Egypta Mária a Jozef ochránili Ježiša, ochránia aj nás.

Milí bratia a sestry, aj my teda, aj naďalej zvlášť v náročných úsekoch života, chrániac živého Ježiša Krista v sebe, v rodine v spoločnosti, dôverujme aj v mocnú ochranu Márie a Jozefa. Pri každom kroku nášho života,  rozhodovania i vyjadrení nášho životného postoja, Mária a Jozef nás nenechajú samých, bez pomoci. Ani vás, milí manželia, otcovia a mamy. Nech úcta k Márii a Jozefovi silnie v každej jednej vašej rodine. Amen.