VŠETCI SPOLOČNE ZA ŽIVOT SA ZASVÄCUJEME NEPOŠKVRNENÉMU SRDCU PANNY MÁRIE – Slávnosť Zvestovania Pána 25.3. 2020 homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše, pri ktorej zasvätil diecézu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v priamom prenose Rádia Lumen, (bez účasti ľudí, v čase pandémie)

Všetkých vás pozdravujem, celú duchovnú rodinu rádia Lumen, zvlášť vás, ktorí tak úpenlivo čakáte na Božie slovo a na dotyk Božej milosti. Treba si uvedomiť, že tam, kde je azda prekážka, aby prišla Božia sviatosť, ešte neznamená, že tam nemôže prísť Božia milosť. A tak aj vysielaním tejto svätej omše na každé jedno toto miesto, do každého jedného ľudského srdca môže vstúpiť a iste aj vstupuje veľmi veľa Božej milosti neviditeľným, oku nepostrehnuteľným spôsobom, ako sa udialo aj Zvestovanie, ktoré spôsobilo, alebo spustilo zápas, vnútorný boj neistoty u Márie a Jozefa. Doteraz nemali takú bezprostrednú a v tomto prípade úplne výnimočnú skúsenosť s Bohom. Ale tým, že boli otvorení voči Božiemu hlasu, že boli otvorení pred Pánom, počúvali, čo vlastne Boh od nich chce.

Svojim postojom, nastavením ukázali nám všetkým, ako sa treba správať v takých prípadoch, kedy sa Boh v živote človeka prejaví možno úplne novým, nečakaným spôsobom a ako je potrebné zachovať tri základné kroky, ale môže ich byť aj viac. Po prvé: prijať správu, ktorú dáva, posiela, Boh. Druhým krokom je rozlúštenie tejto správy, čo mi chce Boh povedať cez to slovo, cez tú situáciu, cez to nové oslovenie. A tretím krokom je zariadiť sa podľa Božieho plánu. Veľmi ľahko sa to povie, ale vieme, že niekedy, a ktovie či nie dosť často, je značne ťažké, náročné tieto tri kroky zachovať. Je to tiež boj, zápas. Zápas nájsť záverečnú odpoveď na otázku: „Aký je Boží plán?“

Teda zvestovanie vstúpilo do života Márie a Jozefa navonok nepostrehnuteľným, nebadateľným spôsobom. Ale v dnešný deň Zvestovania Pána je aj Deň počatého života a tak si treba uvedomiť, že čosi, presnejšie – ktosi nebadateľný, nepostrehnuteľný, zrodí sa pod srdcom ženy a je to nový život. Tiež je to zvestovanie pre konkrétnych ľudí, správa, že sa zrodil život. Prichádzajú reakcie. Je to radostné očakávanie naplnenia tejto správy príchodom nového človiečika na svet alebo táto správa, toto zvestovanie spustí boj proti počatému životu a to niekedy aj už dosť častým, priam obvyklým argumentom: „ešte nie sme na to pripravení“? Koho sa v takýchto prípadoch pýtame na to, aký je Boží plán? Postavíme sa v úprimnosti pred Pána a pýtame sa: „Pane, aký je tvoj plán s týmto počatým životom? Alebo sa obraciame na tých a pýtame sa tých, ktorí sú apriórne proti životu, zvlášť možno už po druhom dieťati. A pritom Boh tu dáva život!

V situácii, v ktorej sa nachádzame, môžeme povedať, že tiež prichádza či už prišlo niečo neviditeľné, nepostrehnuteľné, niečo čo však život nedáva. Niečo, čo život berie, čo život ničí. Koronavírus. V týchto chvíľach sa mobilizujú všetky sily v prospech života. A tak je to správne, lebo je to pre prirodzenosť človeka normálne, logické, a každý do tohoto zápasu vstupuje svojím spôsobom. V prvej línii sú azda lekári a celé zdravotníctvo. Mnohí sú už totálne vyšťavení, „na smrť“ vyčerpaní, mnohí už aj v karanténe a ako počúvame na niektorých miestach sveta, aj sami lekári a zdravotníci sprevádzajú svojich pacientov do večnosti. Nemenšia je aj úloha farmaceutov, lekárnikov, polície, vojska, predavačiek, predavačov, celého potravinového reťazca, zásobovania, nechcem zabudnúť na nikoho, kto sa v prvej línii angažuje v prospech života, zdravia, ale ani na tých, ktorí svojou tichou službou pomáhajú ako sa dá, tým, že sa postarajú o našich starších bratov a sestry, ktorí sú naozaj odkázaní na služby lásky druhých, atď.

Keď vidíme náročnosť tejto chvíle, cítime značnú beznádej, neistotu, ale pritom, keby sme si aj v tomto nešťastí dokázali naozaj tak pozitívne povedať: Chvála Bohu, že nie sme vo vojne, i keď veci sú celkom inak, ako boli doteraz. Ale predsa, nemusíme utekať do neistoty, neznáma a mrazu. Máme ešte strechu nad hlavou, vodu, elektrinu, teplo, internet. A tí, ktorí nám aj toto všetko zabezpečujú, sú rovnako dôležití. Inak by sme nemohli ani v tejto chvíli odtiaľto vysielať svätú omšu a takto byť cez slávenú sv. omšu prostredníctvom vysielania spojení a nemohla by sa každému človeku takto dostať Božia milosť. Je to naozaj celá sieť ľudí, od vlády, až po ľudí v tichu pracovne, či výrobne, ľudí na cestách, či na určených pevných stanoviskách. A nebolo by správne, hoci týchto ľudí nevidíme, ale vidíme výsledok ich práce; keby sme im za ich prácu neboli vďační. Buďme im všetkým a každému zvlášť vďační za ich príspevok, za ich podiel aj na tom, že nám zabezpečujú podmienky života v možnej miere v situácii, v ktorej sa nachádzame. Je nám jasné, že o chvíľu sa viditeľne prejavia; a už sa aj začali  prejavovať aj ekonomické dôsledky. Riešenie tejto situácie bude dôležité pre kompetentných na najvyšších miestach. Ale čo je v tejto chvíli dobrou správou? To, že všetci sme v tejto chvíli na strane života. To je tá dobrá správa a kiež vyprosíme, nech táto jednota –  stáť na  strane života – potrvá i naďalej, i potom, keď pominie hrozba vírusu a pandémie.

Keď som spomenul viacero profesií v reťazci zápasenia za život proti smrtiacemu vírusu, mnohí sa pýtajú a možno sa aj my sami pýtame, ako vnímame zastúpenie duchovných a zasvätených, ktorí sa aj v danom čase modlia a obetujú za všetkých chorých, i tých, ktorí nám všetkým slúžia. Modlia sa a neustávajú. A aj ostatných vyzývajú, pozývajú k rôznym náboženským aktivitám. Ako sa dívame na ich postoje, na ich výzvy a aktivity? Dovolím si povedať, že často teraz, ako aj inokedy, niektorí povedia: „radšej by mohli robiť niečo potrebné, niečo konkrétne. A nie ešte aj teraz ničnerobenie zabíjajú modlitbou a ešte aj iných nahovárajú na modlitbu“. Ale sú aj ľudia, ktorí s otvoreným srdcom opakujú a prosia: „Len sa modlite, aby sme to všetko my, aj naši drahí zvládli a prežili. Aby nás Boh, i Panna Mária a svätý Jozef zachránili pred týmto nešťastím. Pamätajte na nás pri svätých omšiach. Keď už my nemôžeme byť na nich prítomní.“ Milí bratia a sestry, viem, že reakcie takéhoto charakteru; spomenul som len dve možnosti; nie sú nové. Keď je ťažko, vtedy sme síce modlitbe viac naklonení, ale inokedy hovorievame: „niet času“, alebo povieme nejakú inú výhovorku. Ale chcem vás všetkých ubezpečiť, že sa za vás ešte intenzívnejšie modlíme a pamätáme na vás. Lebo poznáme silu modlitby, a tak robíme, či je dobre, alebo ťažko. Vždy veríme v silu a potrebu modlitby. V silu a potrebu svätej omše, rôznych pobožností a náboženských úkonov. A to aj vtedy, keď prichádzajú nejaké nepriaznivé reakcie. Aj vtedy našou odpoveďou je modlitba a prosba o pomoc, o silu. Tak sme sa aj dnes modlili so Svätým Otcom (25.3.2020). S ním a s ľuďmi celého sveta sme rovnakou modlitbou „Otče náš“ vzývali nebeského Otca. Bola to sila modlitby, sme presvedčení o jej potrebe.

Viem, že keď sme hovorili o Deviatniku k Rožňavskej Panne Márii, pre niektorých to znova mohlo byť nepochopiteľné – „načo sa to modliť?“; ešte aj u tých, u ktorých by sa to nepredpokladalo. Ale vieme, že aj tu na našom Slovensku máme miesta, ktoré potvrdzujú silný príhovor Panny Márie, či je to Rožňava, Trnava, Vranov. Dokonca na dvoch zo spomenutých miest sú aj plačúce Madony. Panna Mária pomohla v takýchto kritických chvíľach. Z dejín poznáme viacero vyprosených, vyhratých bitiek. Veľkých víťazných vojenských bitiek na príhovor Panny Márie. Viem, že niektorým sa ťažko prijíma napríklad fakt, že počas druhej svetovej vojny samotný obrat vo vojne nastal až potom, keď pápež Pius XII. zasvätil celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Až potom začal obrat v druhej svetovej vojne, ktorý napokon viedol k jej koncu. Mohli by sme menovať rozhodne aj ďalej.

Spomeniem konštatovanie ruského duchovného centra v Moskve, ktoré bolo vydané v roku 1992, ako značne pozoruhodné svedectvo. Pretože práve v tomto svedectve sa uvádza dôležitý, významný príbeh z druhej svetovej vojny, Keď nemecká armáda už stála pod Moskvou, vtedy antiochijský patriarcha Eliáš zostúpil do podzemia, aby tam pred ikonou Bohorodičky vrúcne prosil o záchranu Ruska. Po troch dňoch a nociach modlitby a pôstu mal zjavenie. Videl Božiu Matku, ako si orodujúc za Rusko chcela kľaknúť pred Božím trónom. Pán jej nedovolil pokľaknúť, ale pomoc Rusku prisľúbil. Božia Matka dala potom pokyn, aby sa po celej zemi otvorili  chrámy, kláštory, kňazské semináre a aby v nich duchovní začali konať bohoslužby a modliť sa. Mestá ako Leningrad, Moskva, Stalingrad, mali ich obrancovia brániť s najväčším nasadením. A kňazi sa tam mali modliť a sláviť bohoslužby pred milostivou ikonou Božej Matky Kazanskej. A stále sa modliac, niesť túto ikonu okolo miest, až po frontovú líniu. Keď tento úmysel tlmočil patriarcha Eliáš Stalinovi, Stalin v tom čase neverec; kedysi seminarista; vieme, že nebol naklonený Bohu. Povolal si metropolitov Sergia a Alexia a napokon sľúbil všetko splniť. Tak sa aj stalo. Jedna z verzií hovorí, že obraz Matky Božej Kazarskej vzal pilot do lietadla a niekoľkokrát obletel Moskvu. Po týchto obletoch bol nemecký útok odvrátený a Moskva nebola dobitá. Aj ateistickí historici potvrdia, že v tej kritickej chvíli, keď sa vojna nakláňala proti Sovietskemu zväzu, Stalin dal toto povolenie otvoriť kostoly, kláštory, semináre, modliť sa. Keď nešťastie prešlo, znova sa vrátil k prenasledovaniu cirkvi, kňazov a veriacich. Všade, kde prišli kňazi s ikonou Panny Márie, nepriateľské guľky nemali šancu, dokonca ani pri oslobodzovaní zajatcov starej nemeckej pevnosti Königsberg. Aj zajatci potom ako jeden muž svedčili, že uprostred paľby sa na nebi zjavila Madona. A keď Nemcom v okamihu vypovedali zbrane, pochopili, kto Rusom pomáha a padali na kolená. V tej ťažkej chvíli celého národa patriarcha Eliáš tiež mohol rezignovať, upadnúť do zúfalstva a situáciu vnímať ako nezvratnú. On však padol na kolená, modlil sa, postil, prosil. A Pán zachránil milióny ľudí pred fašizmom. Patriarcha Eliáš nezišiel z Božej cesty, ale stále dôveroval.

Preto vo veľkej dôvere, v tejto skúške, ktorú prežíva celý svet, sme sa obrátili k Rožňavskej Panne Márii. Včera sme dokončili deviatnik a dnes zavŕšime celé toto naše putovanie, zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Kňazov neustále vyzývam, prosím, aby adorovali a žehnali s Eucharistiou. Hoc aj bez publicity, tak, ako sa to deje v týchto dňoch. Aj tu v Rožňave, na námestí, i okolo mesta. A všetko bude zavŕšené sedemnásobným obídením tohto veľkého priestoru s obrazom Panny Márie Rožňavskej a s Eucharistiou. To je sila modlitby, ktorú budeme vnímať aj tento piatok, keď na obrovskom, ale zároveň prázdnom Námestí svätého Petra v Ríme, Svätý Otec František bude sám adorovať pred Eucharistiou, aby potom udelil požehnanie Urbi et Orbi. Požehnanie mestu a svetu Eucharistickým Kristom. Áno, preto po Deviatniku,  ako sa spomenul, vykonáme zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie celej diecézy, poslucháčov Rádia Lumen, všetkých, ktorí sa modlili deviatnik, všetkých vás, milí bratia sestry, ktorí chcete zasvätiť seba a svojich drahých. Lebo znova, aj v tejto skúške chceme byť všetci pod plášťom, pod ochranou Panny Márie a robiť v rámci našich ľudských možností, hoci aj v realite našej krehkosti, slabosti, pádov a hriechov; robiť všetko, čo nám Ježiš hovorí cez Cirkev. Zasväcujte aj tých, ktorí sa tomuto zasväteniu vzpierajú, alebo ho aj rezolútne odmietajú. Ak to urobíme za nich, Mária si nájde cestu aj ku nim, aby ich priviedla pod svoj ochranný plášť.

Milovaní, bratia a sestry, ak som hovoril o tom, ako každý na svojom poste vstupuje do dnešného zápasu za život proti vírusu, ktorý zabíja; opakujem: kiež takto spoločne za život pokračujeme všetci i potom, keď vírus pominie. Buďme vždy a navždy za život, za ochranu života od počatia, až po prirodzenú smrť! Všetci sa navzájom potrebujeme. Ale potrebujeme aj Božiu pomoc, o ktorú teraz zvlášť prosíme, lebo naozaj bez Božieho požehnania sú márne ľudské namáhania.

A buďme odvážni, pokorne dôverujúci, vyprosme si milosť, aby sme 13. mája na Fatimskú Pannu Máriu mohli v našich chrámoch a pri Mariánskych stĺpoch už ďakovať za ukončenie pandémie. Aby sa tak stalo, prijmime dnes aj  každý osobne posolstvo Zvestovania. Nech sa v každom z nás počne, alebo posilní nový život viery a dôvery. Možno tiež taký neviditeľný. Ale keď nadíde podľa Božích plánov ten správny čas, aby sa náš život prejavil v  konkrétnych skutkoch svedectva viery. Tak si pripravme v tejto chvíli svoje srdcia, svoje duše na dnešné zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ešte pred záverečným požehnaním tejto svätej omše. Amen.

Zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie:

200325_002