V Rožňave sme slávili sté výročie narodenia sv. Jána Pavla II.

18. mája 2020 bol aj pre Rožňavu významný deň – slávili sme sté výročie narodenia sv. Jána Pavla II.

Svätý pápež Ján Pavol II. navštívil Rožňavu 13. septem

bra 2003. Bol to nezabudnuteľný zážitok pre všetkých, ktorí sa zúčastnili sv. omše, ktorú Svätý Otec celebroval na voľnom priestranstve – na Podrákoši.  Koncelebrovali s ním mnohí biskupi, kňazi, na sv. omšu doputovalo okolo 200 000 veriacich z domácej, ale aj z iných diecéz. Pri príležitosti 1. výročia tejto vzácnej návštevy bol na mieste slávenia postavený pamätník, ktorý nesie meno už svätého Jána Pavla II. Stále pripomína jeho vzácnu pastoračnú návštevu našej diecézy a jej sídla.

V rezidencii Biskupského úradu v Rožňave je miestnosť, v ktorej si vtedy Svätý Otec Ján Pavol II. po slávení sv. omše na chvíľu odpočinul. Táto miestnosť sa stala Pamätnou izbou sv. Jána Pavla II. V deň oslavy stého výročia jeho narodenia sa tu na poludnie otec biskup Mons. Stanislav Stolárik s kňazmi z kúrie a zamestnancami úradu pomodlil Raduj sa nebies kráľovná a na úmysel Svätého Otca. V krátkom príhovore pripomenul veľký význam sv. Jána Pavla II. aj pre Rožňavu. Ďakoval  Pánu Bohu za veľký dar, ktorý sme v ňom dostali. Hoci už nie je na tomto svete, žije vo večnosti a to, čo nám zanechal, je stále živé a aktuálne. Na záver stretnutia prítomných požehnal relikviou sv. Jána Pavla II. a zaznela pápežská hymna.

V podvečer sviatočného dňa sa o 17,00 hod. slávila sv. omša na Podrákoši – pri pamätníku sv. Jána Pavla II. Hlavným celebrantom bol rožňavský otec biskup Mons. Stanislav Stolárik, s ktorým koncelebrovali kňazi rožňavských farností a z niektorých farností z blízkeho okolia. Nakoľko priestranstvo okolo pamätníka je veľké, mohli prísť všetci veriaci, ktorí chceli. Svätej omše sa zúčastnilo vyše sto ľudí. Na otázku otca biskupa, ktorú položil v úvode sv. omše: „Koľkí z prítomných sa zúčastnili v roku 2003 sv. omše so sv. Jánom Pavlom II.?“, sa zdvihlo mnoho rúk. 

V homílii nazval otec biskup sv. Jána Pavla II. ako „Nového Dávida – proroka nádeje“. Porovnával ho so starozákonným Dávidom, ktorý bol povolaný a poslaný od oviec. Karol Wojtyla bol povolaný od „oviec“ Karkowskej diecézy. Ako Dávid – aj on sa objavil odrazu – ako nový človek. Jeho meno mnohým nič nehovorilo. Prekvapil svojimi novými postojmi, ktoré dávali niektoré praktiky protokolu akoby bokom. Dávid vzal do ruky prak a päť kameňov proti výzve a hrozbe vtedajšieho sveta a proti Goliášovi. Ján Pavol II. prekonajúc niektoré konvencie, tiež vzal do rúk „prak“ a to veľmi účinný „prak“ – ruženec. A päť kameňov nahradilo päť desiatkov ruženca. A týmto „prakom“ ruženca a s „piatimi kameňmi“ – desiatkami ruženca vstúpil do boja s kde-kým…, aby prekonal a odstránil všetko to, čo je neúčinné a  aby zas oživil to, čo je tradíciou osvedčené,  potvrdené. Aby znova zdôraznil dôstojnosť človeka, dôstojnosť rodiny, potrebu modlitby,  duchovného života. Uviedol do života počiatky novej evanjelizácie. Napr. začal so Svetovými dňami mládeže, Svetovými dňami rodín… Váhou svojej osobnosti a silou duchovnosti tiež rozbil pancier komunizmu a viedol ťažký boj s liberalizmom, ktorý stále pokračuje. Stále sú aktuálne: otázka života od počatia po prirodzenú smrť, otázka manželstva ako zväzku muža a ženy… V homílii otec biskup hovoril o veľkom prínose svätého pápeža napr. na poli ekumenizmu, morálky, náuky viery. Bol človekom, pápežom nádeje. Neustále dával dôraz na základ apoštolskej tradície. Novú nádej prorockej vízie nezakladal na vlastnej múdrosti, hoci bol veľmi vzdelaný, ale na dôvere v Božiu a Máriinu pomoc. Bol mužom modlitby a stále blízky ľuďom. Svoje úsilie hlboko zakorenil vo svojej duchovnosti, viere, dôvere. Viera a dôvera je nová nádej ľudstva. Otec biskup opäť pripomenul májovú iniciatívu v diecéze – každodennú modlitbu mariánskej pobožnosti pri mariánskom stĺpe na námestí v Rožňave, kde sa s dôverou modlíme. Ideme tak v šľapajach predkov, ktorí tento stĺp postavili ako prejav vďaky za záchranu a zároveň svoje nohy vkladáme do šľapají sv. Jána Pavla II., ktorý sa v takejto dôvere modlil a učil modlitbe aj nás.

V závere sv. omše otec biskup opäť zdôraznil veľkú silu a potrebu modlitby, ktorá premieňa nás i svet. Všetkých prítomných ešte raz pozdravil, poďakoval za účasť na slávení a tiež poďakoval všetkým, ktorí priestor aj samotné slávenie pripravili.

Po požehnaní relikviou sv. Jána Pavla II. sme prosili za súčasného námestníka Ježiša Krista, Svätého Otca Františka spevom pápežskej hymny.