Kňazská vysviacka v Rožňave

13. júna 2020 sa v našej diecéze v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konala kňazská vysviacka. Vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou rožňavského otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika, diakoni – Ján Horvát a Peter Manko prijali sviatosť kňazstva.

Pre diecézu je to udalosť roka tak, ako je to vždy, keď sú vysvätení noví kňazi. Vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy sú ešte stále určité obmedzenia kvôli pandémii koronavírusu, aj účasť zo strany kňazov i veriacich musela byť limitovaná, aby sa rešpektovali opatrenia dané zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR. Avšak vďaka priamym prenosom TV Lux  a Rádia Lumen sa mohlo tejto slávnosti na diaľku zúčastniť množstvo ľudí a spolu s prítomnými v katedrále prežiť kňazskú vysviacku, s vďakou Bohu za nových kňazov a zároveň vyprosovať im na cestu kňazstva potrebné milosti.

Kto nemal možnosť sledovať priame prenosy, môže si ich pozrieť alebo vypočuť z archívov:  https://www.tvlux.sk/archiv/listing/&type=date&day=13-6-2020

                 a https://lumen.sk/archiv-play/124768

 

V úvode sv. omše otec biskup Stanislav privítal všetkých prítomných, osobitne rodičov, príbuzných ordinandov, ale aj všetkých poslucháčov Rádia Lumen a divákov TV Lux. Poprosil, aby sa v týchto chvíľach všetci modlili za celé spoločenstvo, ale zvlášť za ordinandov, ktorých Pán dnešným dňom ustanovuje  za kňazov Katolíckej cirkvi, aby mu verne slúžili a aby aj cez nich – ich nový zápal sa opäť oživoval zápal „zhasínajúcich, tlejúcich“.

V homílii otec biskup zdôraznil, že noví kňazi sú dar od Pána. Ich poslanie prirovnal situácii počasia z posledných 12 hodín, kedy v noci pred dňom vysviacky sa Rožňavou prehnala silná búrka, ale dnes, v deň vysviacky krásne svieti slnko. Aj oni majú poslanie prinášať jas svetla tam, kde zúria búrky. Spomenul sv. Antona, ktorého spomienka pripadá na 13. júna a ktorý je pomocníkom v núdzi a v ťažkých chvíľach života. Aj oni majú byť blízko, v službe ľuďom aj keď je dobre, aj keď je ťažko. Táto kňazská vysviacka je v období určitého času –dúfame že už končiacej sa pandémie. Toto ťažké obdobie vplývalo na všetkých, aj na kňazov, ktorí boli povzbudzovaní veľa sa modliť – priam sa zavrieť do kostolov a veľa hovoriť Bohu o potrebách im zvereného ľudu, aby potom posilnení stretnutiami s Bohom mohli ísť a veľa rozprávať ľuďom o Bohu. Boli kňazi, ktorí sa zo všetkých síl snažili sprostredkovať svojim „ovečkám“, čo sa dalo a ako sa dalo, aby neboli ponechané „napospas“, aby cítili, že majú pastiera, ktorý ich neopúšťa. Opäť sa vrátil k spomienke sv. Antona Paduánskeho. Na príklade jeho života povzbudil nielen ordinandov, ale všetkých prítomných k pravidelnému duchovnému životu, ktorý sa potom prejaví Božou múdrosťou v hlásaní – pre dobro iných. Tiež je pozoruhodné, že sv. Anton sa nazýva Paduánskym, hoci pochádzal z Portugalska. Nie je dôležité, aké „prímenie“ dostávame, ale dôležité je to, či na mieste, kam nás posiela Boh – či sme Boží. Sv. Anton bol Boží. Spomenul ďalšieho Božieho muža – rožňavského biskupa, mučeníka Michala Bubniča, pochádzajúceho z Borinky. Bol verný v tom, čo mu bolo zverené. Nie je dôležité, či nám je zverené málo, alebo veľa, ale je dôležité, či sme verní správcovia toho, čo nám je Bohom dané. V závere homílie povzbudil ordinandov, aby vykročili na cestu kňazstva s Rožňavskou Pannou Máriou, ktorej obraz už má byť v celej diecéze. Ak ju niekde nenájdu, majú ju tam priniesť. A ona bude stále s nimi, ochráni a spolu so sv. Jozefom vyprosí potrebné požehnanie pre ich službu.

V závere sv. omše novokňazi udelili otcovi biskupovi a potom všetkým ostatným prítomným svoje novokňazské požehnanie.

Otec biskup poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali svojim dielom na formácii nových kňazov, osobitne poďakoval prítomnému rektorovi a vicerektorovi Košického seminára a cez nich adresoval vďaku aj ostatným formátorom. Poďakoval všetkým, ktorí sa modlia za duchovné povolania. Vďaku adresoval aj všetkým, ktorí slávnosť pripravili a podieľali sa akýmkoľvek spôsobom na jej priebehu, zvlášť organistke a speváckemu zboru.  A tak, ako to vždy po vysviacke býva, novokňazi a spolu s nimi aj všetci ostatní sa dozvedeli, kam budú novokňazi otcom biskupom poslaní. Ján Horvát dostáva poslanie do farnosti Rimavská Sobota a Peter Manko do farnosti Lučenec – mesto. Na záver otec biskup všetkým prítomným udelil svoje arcipastierske požehnanie.

Dar našich novokňazov je výzvou ďakovať Pánu Bohu za nich, sprevádzať ich, ale aj všetkých ostatných kňazov svojou modlitbou a naďalej sa modliť za nové kňazské a ostatné duchovné povolania.