RÍM – KATEDRÁLA V ROŽŇAVE – ÚHORNÁ

Pútnické miesto Úhorná, históriu kaplnky, význam pútí a dôvody úcty k Rožňavskej Panne Márii a jej obrazu si pripomeňme výňatkom z homílie nášho otca biskupa Stanislava, ktorú predniesol na púti v Úhornej 4. augusta 2019.

„Sme vo východnej časti Slovenského Rudohoria, v nadmorskej výške niečo pod 1000 m. Toto miesto sa nachádza na ceste medzi Rožňavou, Úhornou a Smolníkom, ktorá vedie cez les, ale potom aj cez túto nádhernú prírodu. Cesta, čím nemyslím asfalt, je pekná, ale aj náročná a v zime je táto trasa uzavretá. Ale predsa, aj napriek náročnosti cesty, na toto miesto prichádza aj veľa pravidelných peších pútí. Stalo sa už tradíciou, že v sobotu, deň pred hlavným dňom odpustu, zvyknem požehnať duchom i vekom mladých našej diecézy, ktorí z Rožňavy pravidelne, každoročne potom peši putujú sem. Tak sa to stalo aj včera. Naši pútnici tu potom trávia noc, veľakrát v daždi, v chlade,  modlia sa a prosia, adorujú…, aby na druhý deň – v nedeľu už spoločne so všetkými ostatnými prežili vyvrcholenie odpustu slávením tejto svätej omše.

My všetci nejakým spôsobom, podľa slov evanjelia, ktoré sme dnes počuli, sme sa vybrali do hornatého kraja. Panna Mária sa vybrala do hornatého kraja k svojej príbuznej Alžbete, do mestečka Ain Karim. My sme sa vybrali sem, do tohto hornatého kraja k Panne Márii Snežnej…. Nenachádzame nejaký obrovský pútnický kostol… Nachádzame neveľkú mariánsku kaplnku. Na tomto mieste stála už na počiatku 19. storočia prvá drevená mariánska kaplnka, ktorá bola požehnaná 31. mája 1813. To znamená, že už predtým sem ľudia prichádzali ako na miesto späté s Pannou Máriou. V tomto kostolíku bol vzácny, pravdepodobne milostivý obraz Madony s Dieťaťom, zo 17. storočia.  Ale, žiaľ už ho niet. Ďalej, mnohí prichádzate sem, ku studničke, nabrať si vody, ako sem prichádzali mnohí, predovšetkým mamky, aby liečili očné problémy svojich detí touto liečivou vodou. Je tu aj 14 zastavení krížovej cesty.

V novodobej, alebo novodobejšej histórii určitý rozmach tohto miesta nastal v období, keď sa v neďalekých kúpeľoch Štós liečil bohoslovec Štefan Herko. Mal tuberkulózu, vykašliaval krv. Nejakým spôsobom sa dostal na toto miesto a ono sa mu stalo blízkym. Bol ctiteľom Panny Márie a tak prosil o uzdravenie, ale aj sľúbil, že tu dá postaviť novú, ale už nie drevenú kaplnku. Uzdravil sa a na tomto mieste jeho pričinením, aj pričinením milodarov veriacich sa začala stavať kaplnka, ktorá bola 10. augusta požehnaná. Ako uzdravený, neskôr už kňaz dp. Štefan Herko, pôsobil ako profesor náboženstva v Zlatých Moravciach a rád sa sem znova a znova vracal. Na toto miesto putovali aj mladí z Krásnohorského Podhradia v roku 1932 a v pešej púti sem priniesli sochu trpiaceho Krista s dvoma anjelmi.

Samozrejme, že s novodobou históriou tohto miesta je spojená aj bolestná udalosť z roku 2003, keď tu zahynulo 13 pútnikov. Presne v dnešný deň je 16 rokov, čo sa stala táto nehoda. Samozrejme, že mnohé výkriky bolesti boli smerované do neba. „Ako Boh mohol niečo také dopustiť? Veď predsa títo ľudia sa išli modliť.“ Tí racionálnejší si tiež kládli otázku a dávali si i odpoveď: „Takto to vyzerá, keď nie sú peniaze na cesty, na zvodidlá, na poriadnu opravu autobusu…“ a ktovie, čo ešte ďalšie, čo ukazuje na ľudský faktor. Ale bolesť ostala a my každoročne spomíname na tieto obete a dnes zvlášť aj na ich rodiny, rodinných príslušníkov, z  ktorých sú možno niektorí aj tu, alebo nás sledujú pri obrazovkách. Naozaj každoročne pamätáme na obete tohto nešťastia.

Spomenul som, že pôvodný obraz Panny Márie s Dieťatkom zo 17. storočia z tohto miesta zmizol. Je podozrenie, že ho ukradli. Táto pravdepodobnosť je oprávnená. A tak, ako si mnohí pamätáte, v roku 2016 po svetovom stretnutí mládeže v Poľsku, mladí v pešej púti priniesli sem, na toto miesto tento mariánsky obraz, ktorý predtým prešiel dekanátnymi stretnutiami mládeže po rožňavskej diecéze. Po tejto púti ho mladí priniesli sem, aby Matka Božia bola aj takto znova prítomná na svojom milom pútnickom mieste… A verím tiež, že toto miesto sa pre mladých stalo a stále sa stáva fyzicky i duchovne viac a viac blízkym.

Prečo práve tento obraz? Jednak preto, že pôvodný obraz tu už absentoval, bolo treba ďalší. Priniesli ho sem mladí, aby sa im toto miesto stalo blízkym. Ale tento obraz je tu tiež preto, lebo je kópiou obrazu, ktorý máme v našej  rožňavskej katedrále, kde ho pravdepodobne priniesli jezuiti, ktorí v 17. – 18. st. pôsobili v Rožňave… Tento obraz je totiž kópiou obrazu z rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore. Je to obraz „Salus Populi Romani“ –  „Záchrana rímskeho ľudu“. A tak, ako zachraňoval od moru rímsky ľud, zachránil tento obraz od moruv r. 1710 aj Rožňavu s okolím.

Keď bola  spomenutá mariánska Bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme, v tejto chvíli môžeme cítiť, aká je tu veľká a silná jednota nášho posvätného miesta cez Rožňavskú katedrálu práve s Rímom, s Bazilikou Santa Maria Maggiore – Panny Márie Snežnej. Rím – katedrála – Úhorná! Veriaci tejto diecézy vedia, že po minuloročnom slávení 15. výročia návštevy sv. Jána Pavla II. v Rožňave, sa tento obraz Rožňavskej Panny Márie rozišiel po celej diecéze. Je v každom farskom kostole, a kde sú iniciatívnejší, aj v každom filiálnom kostole, pomaly aj v každom príbytku, ktorý chce aj takto prijať Rožňavskú Pannu Máriu. A vždy 16.- teho v mesiaci sa v celej  diecéze modlievame pred týmto obrazom modlitbu za diecézu, za mňa, na stanovený úmysel, ale aj zasväcujúcu modlitbu k Rožňavskej Panne Márii. Aká musí byť sila jednotnej modlitby, keď prijmeme túto obrovskú ponuku, výzvu! Sila modlitby a sila jednoty. Viem, že nie každý to prijíma, nie každý tomu verí. Keď sa stretávam so sekulárnymi ľuďmi, ktorí nie veľmi veria, alebo neveria, keď majú nejaký problém, najčastejšie zdravotný, povedia: „Koľkí ľudia na nás myslia a my cítime, aká pozitívna energia sa vytvára, a ona pomáha nám, aj chorému.“ Sekulárny, neveriaci človek verí neosobnej  energii, ktorá mu v kritických chvíľach pomáha. Ale my veríme, že nám pomáha osobný Boh silou našej spoločnej modlitby… Čo to znamená sila modlitby! A my máme túto šancu v diecéze neustále posilňovať, aby sme v nej rástli. Naozaj ďakujeme Pánu Bohu za to, že to tak môže byť.

Na dnešné stretnutie sme sa iste pripravovali. Tí, ktorí ste sa pripravovali len v posledných chvíľach, tak ste sledovali, aké bude počasie, čo si obliecť, čo si zobrať so sebou, prípadne koho… ale my sme sa v celej diecéze mohli i mali modliť Deviatnik k Panne Márii Rožňavskej, aby sme prišli aj duchovne pripravení na toto stretnutie. A všimnite si, teraz zopakujem tú reťaz: Santa Maria Maggiore – naša katedrála – Úhorná – každá jedna farnosť, farský kostol, môže byť aj filiálny, aj  domácnosti – s týmto obrazom! Cítite tú veľkú reťaz, tú pevnú reťaz, za ktorú možno potiahnuť všeličo?! Ale keď v nej zlyhá niektoré ohnivko, bude tá reťaz taká pevná?! To nie je len o troch Svätoplukových prútoch. To je aj o tom, ako musí byť pevná táto reťaz. Silou modlitby! Silou hlbokej viery.

Ak som spomenul, že sa v tejto chvíli naozaj veľmi silne spájame so Svätým Otcom Františkom, tak sa vráťme k 13. marcu 2013, dňu jeho zvolenia za pápeža. Keď sa objavil na balkóne Baziliky sv. Petra, aby sa prihovoril veriacim, okrem prosby o modlitbu ešte oznámil, že na druhý deň pôjde do Baziliky Santa Maria Maggiore, aby sa pomodlil práve pred obrazom Salus Populi Romani, Bohorodičkou, záchrankyňou Rímskeho ľudu a prosil ju, aby ochraňovala Rím i jeho pápežskú službu. Povedal, a tak aj urobil. Na druhý deň ráno o ôsmej prišiel s kyticou kvetov do  tejto Baziliky, aby sa modlil pred obrazom Panny Márie. Tento obraz sa datuje do konca 6., alebo 7. storočia a podľa tradície ide o kópiu obrazu Madony s Dieťaťom. Ikona sa pripisuje evanjelistovi, sv. Lukášovi. Zázračne sa objavila v Lydde, v chráme, ktorý postavili apoštoli Peter a Ján. Najskôr sa táto ikona uchovávala v Byzancii a hovorí sa, že ju do Ríma priniesol pápež Gregor Veľký. Koncom 6. st.,  keď bol v Ríme veľký mor, v procesii niesli tento obraz Panny Márie a vyprosili odvrátenie morovej epidémie. Pri tejto príležitosti bolo údajne vidieť nad Hadriánovou pevnosťou archanjela Michala, ako vkladá meč do pošvy. Vtedy sa tento mor skončil, a pevnosť pomenovali Anjelský hrad. Tí, ktorí ste boli v Ríme, alebo videli fotografie Večného mesta, viete, ktorá z veľkolepých historických stavieb Ríma je Anjelský hrad. Svätý Otec František od samého začiatku svojho pontifikátu začal často chodievať do Santa Maria Maggiore a pravidelne pred každou jednou apoštolskou cestou a na jej záver ide za Pannou Máriou, aby ju prosil, ďakoval jej… Čo to znamená, že Svätý Otec František sa s toľkou láskou a dôverou obracia k tomuto obrazu? V celej svojej mariánskej úcte Svätý Otec František zdôrazňuje tri aspekty: Mária nám pomáha rásť, pomáha nám čeliť životu a pomáha nám stávať sa slobodnými. Salus Populi Romani je Mama, ktorá nám pomáha rásť v zdraví, v konfrontovaní sa s problémami a ich prekonávaním. S jej pomocou sa postupne stávame slobodnými a zodpovednými pri životných rozhodnutiach. Je Mamou, ktorá nás učí byť plodnými, otvorenými voči životu.

Dnes, keď si uvedomujeme všetky spomenuté súvislosti, cítime, že sme sem neprišli na výlet, ale sme prišli ako pútnici. Myslím, že sa  v tom zhodujeme. Keby aj niekto sem, ľudsky povedané, „zablúdil“ ako turista, je samozrejme vítaný, a tešíme sa z prítomnosti každého; ale toto stretnutie je  predovšetkým púťou… Povedal som, že sme nenašli nejaký obrovský pútnický kostol, ale to nevadí, že sa pozeráme „iba“ na túto skromnú, nepatrnú kaplnku. To nie je dôležité, lebo my sa stretávame s Mamou! A keď sa stretávame s mamou, nie je dôležité, či ona žije v paláci, alebo v skromnej chalúpke. Lebo milujúce srdce mamy môže byť a často býva práve v skromnej chalúpke. Koľkí sme vyšli zo skromných pomerov, ale milujúce srdce našej mamy, stále ohrievalo celú našu rodinu. Všimnime si: či sú rozpady manželstiev a osirelé deti v dnešnom čase preto, že sú skromné pomery? Nie sú pre málo milujúce a obetujúce sa srdcia? Iba milujúce a obetujúce sa srdcia zachraňujú rodiny a celý svet.“

 

K uvedenému textu homílie otec biskup ešte dodáva:

„Obraz „Salus Populi Romani“ dal preniesť pápež Pius XII. do Vatikánu pred zasvätením sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v r. 1942. Po tomto zasvätení, nastal po bitke o Stalingrad obrat v 2. svetovej vojne.

Počas pandémie koronavírusu 15. marca 2020 šiel Svätý Otec z Vatikánu na púť, aby vyprosoval Taliansku a celému svetu zastavenie pandémie. Modlil sa v Bazilike Santa Maria Maggiore pred ikonou Matky Božej „Salus Populi Romani“ a pred milostivým krížom v Kostole sv. Marcela, ktorý kedysi zachránil Rím v čase moru.

Tento obraz neskôr nechal preniesť do Vatikánu, aby sa pred ním modlil. 27. marca 2020 sme mali možnosť cez televíziu, či inetrnet v priamom prenose, byť svedkami tejto modlitby a pripojiť sa k nej. Hlboká a dojemná bola chvíľa, keď sme videli obraz „Salus Populi Romani“ na prázdnom Námestí sv. Petra v Ríme, ako sa Svätý Otec pred ním sklonil k modlitbe.“

A zo zdroja Svetových dní mládeže sa dozvedáme, že mariánska ikona „Salus Populi Romani“ je po celom svete známa ako jeden zo symbolov Svetových dní mládeže. Druhým symbolom je kríž Svetových dní mládeže. Tieto symboly daroval sám sv. pápež Ján Pavol II. a oni sú s mladými nielen počas Svetových dní mládeže, ale stále „krúžia“ po svete a zhromažďujú mladých k modlitbe. V rámci príprav do Krakowa boli aj na Slovenku.

(podľa https://svetovednimladeze.sk/svetove-dni-mladeze/)