Stretnutie mladých so Svätým Otcom

Ak o tom neviete, áno aj naši mladí z Rožňavskej diecézy sa stretli so svätým Otcom Františkom v Košiciach. Aj keď možno skromnejšie, možno v menšom počte, ale som presvedčený, že o to horlivejšie a vrúcnejšie bolo toto stretnutie. O úskaliach organizácie tohto stretnutia nebudem písať, myslím že to bola výzva pre všetkých, tak organizátorov ako aj zúčastnených. Nutnosť registrácie, nemožnosť účasti nezaočkovaných – len obmedzené množstvo vstupeniek do sektorov OTP, k tomu naozaj krátky čas, rýchlo sa meniace podmienky… No čo by sme to boli za spoločenstvo mladých keby sme nevedeli pohotovo reagovať a odpovedať na výzvy?

No bola to výzva, ktorá stála za to. V našom centre mládeže sme začali toto stretnutie už v pondelok 13. septembra. Viacerí mladí sa rozhodli pricestovať do Rožňavy už deň vopred. Program stretnutia sme začali už tak trochu tradične v našej Katedrále Nanebovzatia Panny Márie, kde sme mali mládežnícku sv. omšu a po nej tradičnú pondelkovú adoráciu mladých, tento krát doplnenú spevmi a modlitbami mladých z Lučenca a okolia. Po „vyčerpávajúcom“ duchovnom programe sme sa presunuli na farský dvor, kde sme mali opekačku, a tak pokračoval večer plný smiechu, rozhovorov, či spevu s gitarou pri ohníku. Ako to už býva, ráno bolo trochu náročnejšie, ale dali sme to. Postupne sa schádzali v našom centre aj ostatní mladí z ďalších kútov našej diecézy. Keď sme naplnili počet, odslúžili sme sv. omšu v katedrále a mohli sme sa vydať na stretnutie s pápežom. Cesta ubehla rýchlo a hladko a napokon aj v Košiciach sme obišli bez komplikácií. Jediné čo nás trocha mrzelo, že po príchode ku štadiónu sme sa museli rozdeliť do niekoľkých skupín. Jedna skupinka bolo 10 vybraných reprezentatívnych „vzoriek“, ktorí putovali do VIP zóny, ďalšou skupinkou boli mladí so vstupenkami do „očkovaných“ sektorov, ďalšia menšia skupinka boli zo vstupenkami do OTP sektorov, no a napokon najväčšia skupinka „bez vstupeniek“.

Ja som sa rozhodol pridať ku skupinke „stromokocúrov“. Mňa osobne celkom lákala myšlienka sledovať príchod sv. Otca z korún stromov, podobne ako kedysi Zachej sledoval príchod Ježiša do svojho mesta. Napokon sme síce zvolili pohodlnejšiu variantu a rozložili sme sa na trávnatej terase uprostred lúky, posadali sme si na deky, karimatky, vytiahli ďalekohľady a netrpezlivo očakávali príchod Rímskeho veľkňaza. Počiatočné obavy a strach z toho aké to bude, či niečo uvidíme, či to má zmysel, sa rýchlo rozplynuli potom, čo sme zaujali miesto na kopci rovno oproti štadiónu a celé dianie sme mali ako na dlani. Pre zlepšenie zvukového prenosu zo štadióna sme si pustili „livestream“ na našich mobiloch a už nám nič nechýbalo. Samotný program, príhovory a svedectvá nebudem opisovať sú verejne dostupné na internete, no čo by som chcel opísať bola atmosféra, ktorá zavládla medzi nami, kde príchod pápeža Františka bol už „len“ vyvrcholením, či výbuchom eufórie radosti. Myslím, že vo viacerých mladých jeho slová vyvolali dojatie miestami až slzy. No boli to slzy radosti, pokoja, nádeje a predovšetkým atmosféra lásky, ktorá sa šírila ovzduším ako taký hurikán, ktorý pohltí a strhne všetko zo sebou.

Po skončení oficiálneho programu sme sa opäť všetci stretli a zjednotení na vlnách lásky sme sa vydali na cestu domov. Pred nami teraz stojí výzva a poslanie ku ktorému nás vyzval Svätý Otec: byť svedkami radosti, lásky a pokoja všade tam kde nás svet potrebuje.

 Ja osobne ďakujem, všetkým organizátorom, všetkým mojím spolupracovníkom a všetkým ktorí sa zúčastnili tejto dobrodružnej výpravy za krásne spoločenstvo, ktoré sme mohli vytvoriť, moja vďaka patrí Svätému Otcovi, že prišiel medzi nás a predovšetkým vďaka patrí nášmu Nebeskému Otcovi, za všetky dary ktorých sa nám aj počas týchto dní dostalo.

Dp. Ján Horvát – koordinátor pastorácie mládeže v Rožňavskej diecéze