CHCEME SA POSILNIŤ V DÔVERE V BOŽIE MILOSRDENSTVO – Piaty medzinárodný kongres apoštolov Božieho milosrdenstva – homília Mons. Stanislava Stolárika počas svätej omše v Bazilike Božieho milosrdenstva v Krakove (5. 10. 2021)

Dnes je deň narodenia pre nebo jednej nevzdelanej a neustále chorej rehoľnej sestry, ktorá za múrmi kláštora nemohla rozumieť „ako to chodí vo svete“. Tento názor na Faustínu nemožno vylúčiť ani dnes. Predsa svet moci, stále nových technológií a zbraní by si mal všimnúť „biednu“ rehoľnicu a považovať ju za rovnocenného partnera či konkurenta? Aj v prežívanom čase pandémie koronavírusu sa viac spoliehame na vedu ako na Božiu pomoc. Iste, mnohí z nás nespochybňujú pomoc vedy v zápase s pandémiou, ale veda nás neochráni pred duchovnou pandémiou, ktorá útočí na ľudskú dôstojnosť a zdá sa, akoby sa víťazstvo prikláňalo na jej stranu. Starozákonná dúha, ktorá sa stala znamením ukončenia potopy a nádejou nových čias, je dnes zástavou, ktorá signalizuje novú potopu a už nielen lokálneho charakteru.

Napriek opakujúcim sa ničivým vlnám, posolstvo o Božom milosrdenstve sa už rozišlo do celého sveta. „Iskra“, ktorá vyšla z Lagiewnik, zapálila svetlá v každom kúte zemegule. A túto zástavu Božieho milosrdenstva, skropenú Kristovou krvou z kríža, dvíhame aj dnes, práve tu v Lagiewnikach a čerpáme novú silu i nádej pre svoj život. Stávame sa „divadlom pre svet“ (porov. 1 Kor 4,9). Nech! Aj sv. Pavol takto rozsieval a evanjelium sa šírilo…, tak sa všade dostal aj obraz Božieho milosrdenstva a v očiach sveta malú, no pred Bohom veľkú svätú sestru Faustínu spoznali ľudia na celej zemi. Už to nie je divadlo, ktoré niečo hrá, to je dráma, ktorá vrcholí Kristovým víťazstvom v ľudských srdciach. Ale to sa dá dosiahnuť len keď budeme naplno dôverovať.

Evanjelium, aj Posolstvo o Božom milosrdenstve nás ubezpečujú, že nech by boli naše hriechy akékoľvek, Boh nám odpustí, len treba prísť v pokore a s dôverou. Ak dôverujeme, môžeme zažiť hlboký dotyk samotného Boha. A Boh sa nás dotýka!

Keď hľadíme na obraz milosrdného Ježiša, čítame: „Ježišu, dôverujem ti!“ Prijatie Božieho milosrdenstva predpokladá uznanie, že ho slabý človek, ako hriešnik potrebuje. Ježiš nám cez sestru Faustínu odkazuje, že najviac ho bolí nedôvera ľudí.

Prejavuje sa to rôzne: Koľkí si povedia: „Veď ja dôverujem, bol som aj na púti Lagiewnikach. Ja dôverujem!“ A vzápätí vidíte, že ide dať krstiť dieťatko a ono má na rúčke červenú šnúrku. Prečo?! „No, aby ho zlé sily neopantali.“ Človeče, načo ideš dať krstiť dieťa? Komu ty dôveruješ? Červenej šnúrke, alebo Pánu Ježišovi? Prečo vznikajú otázky a názory typu: „Načo dávať deti na prvé sväté prijímanie, viesť ich k spovedi, k sviatostnému životu? Treba, aby z môjho dieťaťa bol dobrý futbalista, aby nevynechal ani jeden krúžok.“ Komu dôveruješ?! Ďalej: „Mladým sa netreba sobášiť, lebo nepotrebujú papier.“ Tak komu dôveruješ?! „Chorým nie je potrebná sviatosť pomazania chorých, ani zomierajúcim viaticum. Načo? Vystrašiť ich?“ Komu dôveruješ?! Či sa týmito postojmi neprejavuje nedôvera voči Ježišovi? Prejavuje, a veľmi výrazne!

Veľkým darom Božej lásky je Nedeľa Božieho milosrdenstva. Dal by som jej názov: „V Nedeľu Božieho milosrdenstva v  nebi „vetrajú“. Pochybujúci apoštol Tomáš dostáva od Pána dôkaz, že je to naozaj On – Zmŕtvychvstalý! Kým bol Tomáš sám, bol obklopený svojou pochybnosťou. Až keď prišiel do spoločenstva Cirkvi, ktorú vtedy reprezentovali apoštoli, dostal odpoveď na svoje pochybnosti. Počas života na zemi sa aj náš zanedbávaný vzťah k Bohu môže zmeniť k lepšiemu. Lebo do života každého z nás vstupuje aj veľmi silné a krásne posolstvo o Božom milosrdenstve. Ono nás chce osloviť, aby sme pocítili dotyk lásky Boha, ktorému záleží na každom jednom z nás, aby sa nikto z nás nestratil, aby sme nachádzali správnu cestu a zmenili svoje nesprávne názory. Preto Pán Ježiš hovorí Faustíne: „Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve“ (D 699). Ale pre Nedeľu Božieho milosrdenstva sú zvlášť dôležité slová Pána Ježiša Faustíne: „Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva“ (D 699). Pán Ježiš hovorí jasne: „Chcem mať sviatok Božieho milosrdenstva.“ A čo nám sľubuje ako dar ? V Nedeľu Božieho milosrdenstva za obvyklých podmienok, všetci môžeme získať znova krstnú milosť. Odpustenie všetkých hriechov a aj trestov za hriechy pod podmienkou prijatia sviatosti zmierenia, nebyť pripútaný k hriechu, čiže plniť Božiu vôľu a konať dobro blížnym. Keď ideme na sv. spoveď a sme úprimní, úprimne svoje hriechy vyznáme a oľutujeme, všetky hriechy sa nám odpustia,  ale neodpustia sa nám všetky tresty za hriechy.

V Nedeľu Božieho milosrdenstva máme šancu zbaviť sa všetkých hriechov, aj neuvedomelých, aj všetkých trestov za hriechy. Preto som si dovolil povedať, že „v nebi vetrajú“. Tých otvorov, či „okien“ je neúrekom, veľké prúdy Božieho milosrdenstva sa lejú na celý svet a na každého z nás. Cez tie „okná na nebi“ sa predovšetkým duše z očistca môžu dostávať do neba, po ktorom tak túžia; keď im to vyprosujeme, keď sa za nich modlíme, keď za nich obetujeme všetko to, čo v  túto nedeľu môžeme získať. Také veľké je Božie milosrdenstvo! Cez Faustínu hovorí ďalej: „Povedz, že žiadna duša, ktorá vzývala moje milosrdenstvo, sa nesklamala a ani nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá dôveruje mojej dobrotivosti“ (D 1541). Treba ešte spomenúť Kráľa milosrdenstva a je to ako ultimátum, aby sme pochopili, že Božia ponuka je ako „akcia“ platná pre tento život. Potom to skončí, lebo povedal jasne: „Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prídem ako kráľ milosrdenstva“ (D 83). Tým nepopiera, že nepríde ako sudca. Príde. Ale najprv prichádza ako kráľ milosrdenstva. Ďalej nám odkazuje, že „ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva“ (D 699). To je obrovská ponuka! Človek si niekedy myslí, že nepotrebuje spoločenstvo Cirkvi a že keď sa celý život bráni prílevu Božieho milosrdenstva, že napokon, na konci života sa to v jeho postoji zmení. Iste, Božie milosrdenstvo aj toto môže zmeniť. Ale svoju úlohu bude zohrávať i to, aké srdce mal človek pred Bohom počas života, a iste aj v tých posledných chvíľach pred smrťou.

Prišiel koronavírus a zmenil nám rytmus života. Nie je to výzva vrátiť sa k Bohu, alebo pre tých, ktorí sú s Ním, ešte viac sa k nemu primknúť a žiť podľa zákonov, ktoré vpísal do každého ľudského srdca? Neviem, ako na tom budeme o niekoľko týždňov, mesiacov, rokov, ale pamätajme na to, čo nám Boh hovorí a čo nás chce naučiť, kam nás chce priviesť! Že nás chce prijať vo svojom milosrdenstve, keď sa k nemu obrátime, že On má moc od nás odvrátiť všetky nebezpečenstvá. Odcitujme slová z knihy Daniela proroka, ktoré nestratili svoju aktuálnosť ani v dnešnej dobe: „…neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo… Nateraz niet… ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta pre prvotiny pred tebou, aby sme našli milosť. Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom nech dosiahneme prijatie!  Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom, bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár… nalož s nami podľa svojej krotkosti a podľa množstva svojho milosrdenstva! A vysloboď nás svojimi zázrakmi.“ (Dan 3, 35, 38-39, 41-43) 

Aj v týchto neľahkých časoch obnovujeme svoju dôveru v Božie milosrdenstvo a voláme: „Ježišu, dôverujem Ti“. Svoje obavy, starosti i strach, ale ešte viac svoju dôveru vkladáme do rúk Matky Božieho milosrdenstva. V Roku Rodiny i sv. Jozefa prosíme aj jej vznešeného Ženícha, ktorý v nebi zaujal miesto hneď po Panne Márii. Povedzme to tak priamo: sv. Jozef je v nebi pri prameni Božieho milosrdenstva hneď vedľa Panny Márie a jeho príhovor je po Panne Márii druhý najmocnejší. Nie je to teologická definícia, ale aj sv. Jozefa aspoň osobne oslovujme: „Jozef, služobník Božieho milosrdenstva“. Čím už kompletizujeme Svätú rodinu ako: Svätá rodina Božieho milosrdenstva“. Nechcem tým vytvárať niečo, čo je umelo vytvorené, ale teológovia nám iste pomôžu zrozumiteľne vysvetliť Ježišovo milosrdenstvo, z ktorého tak veľmi štedro môžu rozdávať všetkým ľuďom  jemu najbližší – Mária a Jozef.

Dôležitú úlohu pri vyprosovaní Božieho milosrdenstva majú tiež apoštoli Božieho milosrdenstva, ktorí majú účasť na misii sv. Sestry Faustíny v spoločenstve „Faustínum“, prítomní a pracujúci v 90 krajinách sveta. Dnes boli prijatí noví členovia, ktorí pôjdu v stopách Apoštolky Božieho milosrdenstva: cestou dôvery Bohu a aktívnej lásky k blížnemu. Im, ale aj všetkým účastníkom Kongresu i účastníkom na tejto sv. omši prajeme, aby svoj život formovali v škole sv. Faustíny a plodne prinášali svetu posolstvo o Božom milosrdenstve.

Ježišu, plne ti dôverujeme aj v novodobých skúškach života, v novodobých pandémiách, ktoré ohrozujú a ničia nielen telo, ale hlavne dušu človeka a ďakujeme Márii, Jozefovi i sv. Sestre Faustíne, že tak veľmi pomáhajú rozlievať Božie milosrdenstvo na celý svet. Amen.