Sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše 23. mája 2017 v kaplnke sv. Jána Pavla II. vo farnosti Rožňava Juh.
Katechézy a homílie z Roku krstu a birmovania 2023 je možné nájsť tu: Archív udalostí
Katechézy z Roku ovocia Ducha Svätého 2024 je možné nájsť dočasne v Aktualitách (radenie podľa dátumu) a homílie z tohto roku je možné nájsť v homíliách otca biskupa v na tejto stránke.
Aktuálne je v príprave stránka, kde budú katechézy aj homílie z aktuálneho roku na jednom mieste.
MÁRIA – VÍŤAZNÉ ZNAMENIE NA NEBI I NA ZEMI
Keďže si vždy rád pozriem čo píšu naše katolícke periodiká, v jednom z nich som sa dočítal príbeh kňaza, za ktorým pribehla nadšená dievčina a hovorila: „Pán farár bola som na jednom stretnutí; som taká nadšená, modlili sme sa tam, spievali, to vám bolo nádherné!“ „A koľko vás tam bolo?“ „No bolo nás tam plno. Nabitá veľká miestnosť; radosť, ktorú sme tam prežili, bola veľká!“ Kňaz sa zamyslel a hovorí: „Vieš čo? Ja by som tam rád s tebou išiel.“ Tak aj naplánovali, že ide s priateľom a takto sa kňaz dostal na „náboženské“ stretnutie. Prenajatá veľká miestnosť, prišlo veľa ľudí. Odrazu príde elegantne upravený pán, ako z nejakého modelingu alebo niečoho podobného, vyobliekaný, bezchybne upravený. Začne rozprávať. Jeho prejavom sú všetci poslucháči ohúrení, lebo je to lichotivá reč, nikomu neubližuje, nehovorí o hriechu, hovorí o Pánu Bohu, hovorí veľmi pekne. Kňaz, ktorý sa tam dostal, si priebežne robí poznámky.
V závere svojho slovného prejavu elegantný, pán ukončuje svoj strhujúci príhovor a hovorí: „Ak máte nejaké otázky, tak v tejto chvíli môžeme vstúpiť do diskusie.“ Sem - tam sa dvihla ruka niektorého z poslucháčov, ktorý len chválorečil jeho chváloreč. Nikto nič nenamietal, nikto nepotreboval nič dovysvetľovať. Až na jedného. Do diskusie sa prihlásil náš kňaz so svojim poznámkovým blokom, do ktorého si zapisoval poznámky. Začal prednášať sporné veci jednu po druhej. Keď ich vymenoval už niekoľko, zastavil sa a povedal: „Dovoľte, aby som sa predstavil, kto som. Som katolícky kňaz a teraz“; pokračoval obrátiac sa na elegantného pána, „by som bol rád, keby ste sa vy predstavili, kto ste. Kto vlastne ste?“ Oslovený sklonil hlavu. Ale sklonili ju aj tí, ktorí tam boli už možno nacvičení pozitívne reagovať, pochlebovať, tlieskať a takto ovplyvňovať ostatných; pretože kňaz sa aj na nich obrátil a pýtal sa : „Povedzte, a vy ste kto?“ Teda v podtóne tejto otázky bolo: „Kto vás poslal? Koho zastupujete? Koho predstavujete? Naozaj Ježiša Krista? Alebo robíte biznis? Alebo vás niekto poslal, aby ste rozriedili katolícke prostredie?“ Dopĺňam, čo v tejto otázke mohlo zaznieť. Kňaz sa obrátil tiež na pomerne veľkú skupinu mladých ľudí, ktorí nadšene počúvali a sledovali príhovor a pýtal sa: „A vy ste kto?“ A zrazu vystalo, že sú to študenti z neďalekého internátu a takmer všetci do jedného sú katolíci. „A prečo ste tu?“ Tu by som príbeh ukončil, pokračujúc tým, že sa obrátim na vás, bratia saleziáni, sestry saleziánky, na vašu charizmu.
Koľkokrát sa stretávate s niečím podobným. Nemusíte ísť ani na stretnutia podobného charakteru, ale stretávate sa s ľuďmi, ktorí majú v sebe všeličo pomotané, rozriedené, a možno sa ešte aj priznajú k tomu, že sú katolíci. Možno. Ako s takýmito ľuďmi jednať? Pretože, pokiaľ sa každý len chváli, pokiaľ nehovoríme o hriechu, o čestnosti, zodpovednosti, charakternosti, náročnosti, atď,... ó, to sa zožína potlesk. Ale ako náhle sa hovorí o zodpovednosti, o náročnosti, aj o sebazdokonaľovaní, aj o všeličom ďalšom, čo je potrebné pre seriózny kresťanský život, odrazu sa naráža a prichádza či k odchodu, či k ataku, alebo k ohováraniu a ďalším negatívam, ktoré ani netreba v tejto chvíli vymenovať. Čo robiť v takomto prípade?
Možno si kladiete aj vy túto otázku, bratia saleziáni. No ja sa vás pýtam, čo robiť čo nám poviete, poradíte v rámci svojej vlastnej skúsenosti, v rámci prežívania svojej vlastnej charizmy. Vy v pastorácii v rámci svojej vlastnej charizmy vychádzate z toho, čo vám dal ako neotrasiteľný základ váš zakladateľ sv. Ján Bosco - Pannu Máriu. Tak môžeme hovoriť slovami sv. Jána, z dnešného čítania z knihy Zjavenia sv. Jána apoštola. „Na nebi sa ukázalo znamenie. Žena odetá slnkom, okolo hlavy veniec z dvanástich hviezd, pod nohami mesiac.“ Víťazná žena, ktorej je všetko podrobené. Don Bosco videl po Turíne túlajúcich sa chlapcov, ktorí boli tiež možno pokrstení, veď vyšli z talianskeho, turínskeho akože kresťanského, katolíckeho prostredia; slovami Písma by sme mohli povedať: nevedeli, ktorá je ľavá a ktorá je pravá ruka. Videl ich a vedel, že sa má o nich postarať. O týchto roztratených úbohých chlapcov, ktorých iní chytali nielen na sladké reči, ale ich viedli aj ku páchaniu všeličoho zlého. Začal sa ich ujímať a ako aj otec Ján povedal v úvode sv. omše, obrovskú oporu sv. Ján Bosco nachádzal práve v Panne Márii. V Matke a Učiteľke. Žena odetá slncom.
Don Bosco prechádzal procesom mariánskej úcty a zastavil sa pri Panne Márii Pomocnici kresťanov, ktorá toľkokrát v priebehu dejín pomohla kresťanom. Je to vždy jedna a tá istá Mária, ale pre neho je to predovšetkým Pomocnica. Je blízka či v Káne Galilejskej, či na Ježišovej krížovej ceste, alebo pri toľkých iných príležitostiach, ktoré sú náročné a zložité, ba ešte stojí aj pod krížom, vidiac stýraného Syna a musí uniesť aj túto bolesť. Je tam, lebo tam ju potrebuje Syn, človek, celé ľudstvo. Ale sv. Ján Bosco neostal so zrakom upretým len na Turín. Svoj pohľad uprel veľmi ďaleko. Dovolím si povedať, že to bol pohľad, ktorý mu nasmeroval daným smerom sám Boh. Teda presnejšie by som povedal: bol to Boží pohľad, videl, čo mu dal vidieť Boh. Potreby misie saleziánov v celom svete. Ale spolu s Pannou Máriou. V predvečer sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov samozrejme nemôžeme obísť Čínu. Ale povieme: My, tu z Rožňavy, tých pár ľudí a ešte v „inkubátore“, my sa máme zaujímať o nejakú Čínu? Veď keď povieme Číňanom, že my, nieže v Rožňave, ale na Slovensku sme sa zaujímali o Čínu, najprv sa nás asi spýtajú, kde to Slovensko je, a potom asi ešte koľko nás je a keď povieme číslo, opýtajú sa, v ktorom hoteli bývame. Aj toto sa môže stať. My však máme na pamäti myšlienky, ktoré čítame v evanjeliu v ostatných dňoch, o jednom pastierovi a jednom ovčinci.
Sv. Otec Benedikt XVI. a teraz aj pápež František s veľkým dôrazom aj nám hovoria, aby sme pamätali na Čínu. Sv. Ján Bosco už pred vyše 100 rokmi povedal: „Keby som mal 20 misionárov, hneď by som ich poslal do Číny a boli by tam prijatí s veľkými ováciami, aj keď viem, že by ich neminulo prenasledovanie.“ V Číne je mariánske pútnicke miesto Šešan, asi 80 km od Šanghaja. Od roku 1868 v Šešane neďaleko Šanghaja je kaplnka, kostolík, ktorý postupne narastal. Táto svätyňa a toto miesto tiež zažili udalosť, akú zažila Fatima. Tancujúce slnko. A tak samozrejme komunisti v Číne dodnes toto miesto v značnej miere strážia, aby tam ľudia neprichádzali. My tomu rozumieme, lebo sme prešli podobnými časmi, keď nám bolo bránené chodiť na pútnické miesta. Vieme ako bolo. Každý šiel niekde inde na výlet a odrazu skončil v Levoči. Aj toto bolo, okrem iného. Lenže v Číne vojsko ešte dôslednejšie stráži toto, pre katolíkov drahé miesto a ľudí tam nepúšťa. A tak by som mohol povedať v tejto chvíli, keď Sv. Otec Benedikt XVI. a tiež pápež František vyzývajú k modlitbám za Čínu: Áno, na nebi sa ukázala žena, odetá slncom. Povedať to v spätosti s Pannou Máriou Pomocnicou, ktorá je tiež uctievaná práve v Šešane.
Ale pred sto rokmi sa ukázala Žena aj na zemi. A koľkokrát sa tá istá Žena – Panna Mária ukázala na zemi. A vždy znova, ako blízka Mama nás všetkých, ako tá, ktorá cíti potrebu človeka i celého ľudstva. Ukázala sa na zemi. Už nie len na nebi, kdesi ďaleko, ako by sme povedali. Ale tu, blízko. A ja som veľmi vďačný Pánu Bohu, i Matke Božej, že sme túto jej blízkosť mohli zažiť aj v Boľkovciach. Ozajstnú Fatimu. I dážď, i slnko, i ľadovec, všetko. I zmoknutí sme boli, i vyschli sme, dakto i ochorel. Riadna Fatima. Riadna púť, ako sa patrí, nie sme žiadne „béčka“. Jednoducho, aj týmto sme mohli prejsť. Aj to sme mohli okúsiť ako prejav Božej dobroty. Ba dnes mi jeden z kňazov hovoril, že jeho teta, ktorá tam bola, v deň tejto púte ráno ešte rozmýšľala, či ísť, lebo sa necítila dobre. Napokon šla a potom hovorila, keď jej ten ľadovec popadal po hlave, urobil jej akupresúru a všetko bolo v poriadku. Domov sa vrátila uzdravená. Či si to sama nejako nahovorila, či to bolo tak; akokoľvek, myslím, že každý sme sa vrátili uzdravení, lebo sme cítili: Žena sa nám priblížila na zem – Mária. Nie hocikto. Máme tieto pekné spomienky a skúsenosti.
Kňazi mi referujú aj iné skúsenosti, zvlášť z prostredí, ktoré sú zmiešané. Reakcie typu: prečo toľko Pannu Máriu pretláčame dopredu, veď tým Pána Boha odsúvame na bok, lebo Pannu Máriu vyhlasujeme za boha. Poznáme to, je to stará pesnička, tým sa už ani netreba zapodievať. Jednoducho sila zjavenia, opísaná sv. Jánom a prežitá nami a toľkými ďalšími ľuďmi, toto nech je odpoveď. Toto nech je odpoveď- že my vieme, čo to je - blízkosť Mamy, že my vieme, čo je to blízkosť Panny Márie. A že ešte niekto toto neporozumel? Za takéhoto človeka sa patrí modliť, aby od Mamy neutekal, ale práve naopak, aby sa presvedčil, čo je materinská láska. Že to je to proroctvo o Žene na nebi. Ale to je aj skutočnosť Ženy na zemi, ktorá tu žila, chodila, pracovala a od nás neutiekla. Ona je tu a stále prichádza k nám. Ak chceme tak ako don Bosco, dívať sa s nádejou do budúcnosti, nejde to bez Panny Márie. To nie je môj výmysel, to je dar neba. To je dar neba, ktorý nás posúva v každom jednom čase aj takto dopredu. Spolu s našou Mamou, ktorá sa volá Panna Mária. Toto je naša nádej, toto je naša budúcnosť. Preto som vždy veľmi rád, keď aj mariánske sviatky a pobožnosti si vieme vážiť, ctiť, praktizovať, lebo vtedy, ako hovorí sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu: Duch Svätý, keď vidí v človekovi Máriu, mariánsku úctu, neodolá, tam musí ísť. A tam začína Duch Svätý potom veľmi, mocne pôsobiť. A ak chceme, aby sila Ducha Svätého bola viditeľne prítomná aj v dnešnom svete, svet musí byť mariánsky! Ja viem, že keď to zaznie takto kategoricky, nie každý aj z katolíkov to pochopí.
Tak prosme Pána Ježiša, nech nám to vysvetlí. Keď sa niekto odvoláva na Ježiša, či je katolík, či protestant, alebo inoverec, ale sa odvoláva na Ježiša, nech Ježiša prosí, aby mu predstavil svoju Mamu. Prosme Ježiša, aby nám predstavil svoju Mamu! Lebo nikto nám ju nepredstaví lepšie, ako On sám. A potom nebudeme pokúšaní nejakými senzáciami, nepomýli nás, ak sa ukážu nejakí vyobliekaní páni, dámy, alebo neviem kto a budú sa snažiť získať nás; áno, budú balamutiť, avšak to nebude od Boha a to nebude cesta Božia. Nám je treba vedieť toto dobre rozlíšiť. Ale my máme rozlišovacie znaky. Jedným z nich je Panna Mária. Keď vidíme, že tam je Matka Božia, dobre. Ale keď tam nie je; buďme opatrní. Nikoho nezavrhujme, ale držme sa tohto znamenia. Znamenie, opísané v Písme. Znamenie, ktoré neostalo len na nebi, ale je aj na zemi. A my chceme ruku, Máriinu ruku chytiť, držať sa jej a nepustiť ju. Amen.