Pešia púť na Staré Hory 28.4. - 1.5.2023
28.4. – 1. 5. 2003 sa konal štvrtý ročník pešej púte na Staré Hory z farnosti Stará Halič, ku ktorej sa pripojili aj pútnici z okolitých miest a obcí. Po viac ako sto rokoch sme z iniciatívy nášho duchovného otca kaplána P. Tomáša oprášili myšlienku obnoviť tradíciu našich prastarých rodičov, ktorí putovali na Staré Hory peši tam aj späť za oveľa zložitejších podmienok ako my.
Púť sme zahájili vo Farskom kostole sv. Juraja v Starej Haliči ráno o 5:30, kde nám udelil P. Tomáš požehnanie na cestu. Batožinu nám odviezlo sprievodné vozidlo, ktoré bolo k dispozícii aj na oddych pre príliš unavených pútnikov a zároveň slúžilo aj ako malý bar na občerstvenie.
Každý deň sme vyrážali skoro ráno, slávili sme spoločne svätú omšu a mali sme tiež možnosť pristúpiť ku sviatosti zmierenia. Bol to pre mnohých pekný zážitok stretnúť sa s Bohom Otcom v lone Podpolianskej prírody.
Prvý deň sme absolvovali 26 km popod Sedem chotárov, cez Tuhár do Podkriváňa, kde sme mali svätú omšu v kostole sv. Martina. Na druhé ráno nás čakala trasa 28 km cez Dúbravy, kde sme načerpali aj duchovné sily u Sedembolestnej Panny Márie a došli do Hrochote. V nedeľu sme sa pohli lúkami smerom na Banskú Bystricu, svätú omšu sme mali v Hornej Mičinej a po 24 km sme napokon zakotvili v centre mesta v reštaurácii doplniť potrebnú energiu na posledný deň. Ten bol pre nás všetkých radostným, keďže po posledných 20 km sme doputovali do cieľa – starohorskej baziliky, k našej Matke, ktorej sme štyri dni niesli v srdci úmysly a prosby za obrátenie v rodine, budúcich partnerov, manželov, vnúčatá, ale aj za deti, ktoré maturujú v týchto dňoch alebo robia prijímacie skúšky na stredné školy.
Našu púť sprevádzanú slnečnými lúčmi a aj trošku skropenú dažďom sme zavŕšili 1. 5.2023 pri studničke, kde sme pod holým nebom slávili svätú omšou za prítomnosti našich príbuzných, ktorí sa k nám pripojili na pútnickom mieste. Na pamiatku každý účastník, ktorý prešiel čo i len jeden kilometer, dostal peknú spomienku v podobe turistického hrnčeka, ktorý sa dá pripevniť na batoh.
Každý rok sa snažíme trasu vylepšovať, aby sme mohli viac kráčať po turistických chodníkoch a kochať sa v krásnej prírode a čo najmenej zaťažiť unavené nohy asfaltom, kde je to aj viac nebezpečné. Za každý úsek bol zodpovedný jeden vodca, ktorý už predtým prešiel daný terén, aby sme sa vyhli prípadnému zablúdeniu, čo sa nám už v minulosti stalo.
Počet pútnikov starších ale aj mladších rok čo rok rastie a budeme sa tešiť ak sa k nám pridáte nabudúce aj vy!
Klaudia Fízeľová